Je noc z nedele na pondelok. Sú dve hodiny ráno a ja mám vstávať o pól siedmej. Bolí ma hlava jak koňa a chce sa mi spať, telefón mi spadol do tváre už trikrát. Nieje to tak, že by sa mi nedalo spať alebo som premýšľal nad nejakou vážnou vecou, úprimne, som zaseknutý na tikoku. To je fér, však? Ešte pred dvoma minútami bolo pól dvanástej. Pozrel som asi desať videí a už je čas taký, aký je. Chcem ísť spať ale toľko zaujamvých videí ktoré cez deň nikdy neuvidím sa tu zrazu objavuje. Toto není fér. Keď mi telefón spadol do tváre už štvrtýkrát, rozhodol som sa nechám otvorenú aplikáciu a ísť spať. Kto má mať nervy na toto. No ja nie. Telefón som položil na stolík vedľa a poriadne sa zakryl a dal do dobrej spacej polohy. Driemal som, keď mi zrazu začal zvoniť telefón. O skoro tretej ráno. Koho zabijem? Ani som sa nepozeral kto volá a rovno vypol. Lenže telefón samozrejme zase začal zvoniť. Zase som urobil to čo aj pred tým, ale hádajte čo? Zas. Toto bude Jimin. „Čo je?? Čo chceš? Čo ty chceš odo mňa o takomto čase, čo??"začal som agresívne. „...Ty čo si nervózny?"spýtal sa smutne. „Perhaps I treated you too harshly??"zopakoval som frázu z memečka ktoré som prednedávnom videl. „Asi máš pravdu. Takže hádaj čo,"povedal natešene. „Síce neviem čo, ale viem, že to počká do zajtra,"povedal som a vypol hovor. Želám si, aby to bol posledný krát, čo volá. Ale samozrejme, opak je pravdou a volal mi ešte dvakrát, tretí som zdvihol. „Čo??"vyskočil som naňho hneď ako som to zdvihol. „Hoseok je smutný..."povedal opatrne. Oi. „Pre-prečo?"panik. „No vraj kvôli tebe."
„Mne?"
„Áno."
„A to prečo?"
„Vraj ho nemáš rád,"keď to povedal, zostal som len tak ležať a mlčky premýšľať, čo ho dohnalo k tejto hlúpej myšlienke. „Si tam?"ozvalo sa z druhej strany. „Hej som... Len ma to trošku prekvapilo. Prečo by si to myslel?"spýtal som sa. „Neviem. Neboli ste spolu, nepovedal alebo neurobil si mu niečo, čo by mohla byť príčina?"spýtal sa späť. „To teda neviem. Nespomínam si, že by sa také niečo stalo," sadol som si, „Alebo vieš čo? Teraz keď nad tým tak premýšľam, aj by tam niečo mohlo byť. Čo mám robiť?"
„Napíš mu a spýtaj sa ho, či je v poriadku. Ale nehovor mu, že ja som ti to hovoril. Začni to tak prirodzene."
„No dobre, ďakujem. Dobrú,"povedal som. „Dobrú aj tebe ale napíš mu hneď,"na to som vypol a hneď zamieril do správ a vyhľadal Hoseoka.
Ahoj, si ešte hore? 2:07am
Ahoj, áno, som. Potrebuješ niečo? 2:10am
Chcem som ti len povedať, že som si to dnes užil. Mali by sme si to niekedy zase zopakovať. Čo povieš?
2:11am
Ohh, jasné, prečo nie? Rád by som, ak ti to neprekáža^^ 2:11am
Veď som sa to pýtal lebo som sám chcel:) idem už spať, je dosť neskoro. Aj ty by si mal. 2:11am
Áno, pôjdem, neboj sa. Dobrú noc:)
2:12am
Okej, dobrú:) 2:12am
Našpúlil som spodnú peru a pobúchal sa pleci: „Skvelá práca, naozaj," pomyslel som si.
Taaaaakže, je mi ľúto ako dlho trvalo napísať tak krátky text. Škola má zabíja, ale verím, že to čoskoro bude zase okej^^ prajem dobrú noc/dobré ráno/pekný deň^^
