Mesačný Kameň - Férska Princezná ✅

5. Kapitola - Princ Cresen...

„Bolo to nádherné, Alice. Akoby to ani nebola realita, ale len sen. Iba výplod mojej fantázie," usmiala som sa, spomínajúc si na včerajšiu noc.

„Skôr by ma zaujímalo, prečo bol Jace taký naštvaný," priznala Alice a ja som sa zamračila.

„Aj mňa, ale dosť silne pochybujem, že by mi to povedal. Neviem prečo, ale niečo mi hovorí, že sa medzi ním a princom Cresenom niečo stalo. Niečo veľmi zlé..." súhlasím a Alice strasie.

„Princ Cresen sa mi vôbec nepáči. Vyžaruje z neho niečo... Neviem to popísať, ale keď je niekde blízko mňa, necítim sa bezpečne. Bojím sa ho. Bojím sa toho, čo predstavuje, pretože to nepoznám. A to ma desí," zašepká a zhlboka sa nadýchne.

„Ani mne sa nepáči. Pamätáš si, ako nám raz pani Gibsonová hovorila príbeh o netvorovi, ktorý na svoje obete číha v lesoch a živí sa ich strachom?" opýtam sa a Alice súhlasne prikývne.

„Naši rodičia na ňu boli strašne naštvaní, pretože sa nám asi týždeň snívali hrôzostrašné nočné mory," zasmeje sa.

„Asi to vyznie ako prvotriedna hlúposť, ale... Princ Cresen, mi na toho netvora dokonale sedí. Keď tu nie je, všetko je v poriadku a aj príroda okolo je pokojnejšia. Ale keď vojde do miestnosti... Všetko živé odrazu zmĺkne a ty chceš odísť preč. Cítiš obrovský strach a všetko v tebe kričí nech bežíš preč. Keď sa usmeje, srdce ti začne biť oveľa rýchlejšie a ty odrazu vidíš strach všade vôkol seba. Odráža sa od stien, skrýva sa v slnečných lúčoch a v tieni. Jasne sa odráža v očiach..." zmĺknem a znova sa zamyslím, spomínajúc na ten nepríjemný pocit, ktorý ma zahalil ako kukla húsenicu. Ja som sa však netešila na to čo sa stane, keď sa z kukly vyderiem vonku. Práve naopak...

„Zmeňme radšej tému. Už teraz mi naskakuje husia koža a to tu ani nie je."

Súhlasne prikývnem a obe pokračujeme v ceste do Dámskej miestnosti. Teraz už však mlčky, každá ponorená vo vlastných myšlienkách a pocitoch, vediac, že zmena témy naše terajšie myšlienky, nijako neovplyvní...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Na dnes by to stačilo," vyhlási kráľovná a ja si uľahčene vydýchnem.

„Pamätajte, zajtra je skúška šiat, ktoré na sebe budete mať, na Ceremónií Znovuzrodenia. A v piatok je záverečná skúška ceremoniálu," pripomenie nám a odíde z miestnosti, zanechávajúc za sebou vôňu vanilky.

„Už len štyri dni," povzdychne si Alice a uhladí si pokrčené šaty.

„Naše posledné dni, ktoré strávime ako ľudia," doplním ju a obe sa pozrieme na kreslo, kde väčšinou sedáva Gabrielle. Je úplne vzadu pri stene a ukryté v tieni, rovnako ako Gabrielle.

„Dúfam, že je v poriadku," prehovorí Alice a obidve opustíme miestnosť.

👑🖤🖤🖤🖤👑

Na schodoch sa s Alice rozlúčim a kým ona stúpa nahor, ja mierim priamo do hradnej kuchyňe, kde sa práve chystá obed.

„Vonia to úžasne," prehovorím a Odetta, hlavná kuchárka, sa otočí mojím smerom.

„Princezná Saiorse," prekvapene zhíkne a ukloní sa. Ostatní mi venujú mierny úklon a pokračujú vo svojej činnosti.

„Vás, by som tu rozhodne nečakala, slečna. Ako Vám môžeme pomôcť?" pribehne ku mne a ruky si utrie do zástery.

„Verím, že áno. Potrebovala by som mlieko, kakao, cukor a menší hrniec. Smiem?"

„Prirodzene, že áno. Naša kuchyňa je dosť veľká," chytí
ma za ruku a vtiahne do davu, kľučkujúc pomedzi pobehujúcich férov...