Mesačný Kameň - Férska Princezná ✅

10. Kapitola - Ceremónia Znovuzrodenia...

Po obrade nasledovala svadobná večera, počas ktorej som bola schopná len piť víno a raz si uchlipnúť z polievky. Na viac som sa nezmohla. Čím bližšie totiž bola Ceremónia Znovuzrodenia, tým viac mi zvieralo žalúdok.

„Saiorse," oslovil ma Jace a starostlivo si ma obzrel. Bolo to pár minút po tom, čo kráľ predniesol reč, ktorú mal pripravenú pre svadobných hostí.

„Som v poriadku," odvetila som a pokrútila hlavou, aby som si aspoň trochu utriedila myšlienky.

„To teda nie si," odvetil a chytil ma za ruku.

„Som len trochu nervózna... To prejde," zamrmlala som a zhlboka som sa nadýchla.

„Si si istá?" opýtal sa ma a ja som sa usmiala a stisla mu ruku.

„Sľúbil si mi, že kým tu budeš ty, tak sa mi nič nestane, nie?" zašepkala som a Jace sa uškrnul.

„Jediné nebezpečenstvo, ktoré ti dnes hrozí je to, že v noci si zverená do mojich rúk."

V očiach mu nebezpečne zaiskrilo a ja som sa zapýrila, zadívajúc sa na naše spojené ruky.

„Budete na mňa veľmi zlý, princ Jace?" opýtala som sa, pretože som mu nechcela ostať nič dlžná. A prirodzene, nechcela som mu ukázať ako ma jeho slová vyviedli z miery.

„To si ešte rozmyslím, princezná," zašepkal mi do ucha a ja som sa potichu zasmiala a pozrela mu do očí.

„Zatancujete si so mnou, pani van Thorsenová?"

„S radosťou," vložila som svoju malú ruku, do jeho veľkej dlaňe a nechala sa Jaceom vtiahnuť do davu férov, ktorý sa rozostúpili, dívajúc sa na náš tanec. Tanec, pri ktorom som si želala, aby trval večne...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Po tanci, si ma odchytila Judys, ktorej oči svietili od nadšenia.

„Princezná, je čas. Musíme sa poponáhľať," schmatla ma za ruku a šikovne kľučkovala pomedzi dav ľudí, von zo sály. Pred dverami nás čakala Deianaq. Hneď ako nás zbadala, pripojila sa k nám a všetky tri, sme spoločne kráčali tmavou chodbou. Na konci chodby, sa nachádzali obrovské mahagónové dvere, ktoré sa ako na povel otvorili.

„Prosím, sadnite si, princezná," vyzvala ma Cohemia, ktorá sa vynorila spoza dverí a ukázala na stoličku, ktorá stála pred obrovským zrkadlom. Hneď, ako som sa posadila, sa Cohemia vrhla na moje vlasy a začala z nich vyťahovať sponky.

„Na Ceremónií Znovuzrodenia, budete mať rozpustené vlasy a budete bosá. Na sebe budete mať šaty, ktoré pre Vás špeciálne vybrala kráľovná," vysvetlila mi Cohemia.

„Šaty už sú pripravené," vošla do miestnosti Cohea a pozrela sa na Judys, ktorá prikývla.

„Môžeme?" opýtala sa ma a ja som súhlasne prikývla, nasledujúc ju von z miestnosti...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Stála som pred dverami a zhlboka dýchala. Pohľad mi neustále utekal k hodinám, ktoré práve ukazovali päť minút pred polnocou.

„Do miestnosti, vojdete spoločne s princami," prízvukovala nám Peae, ktorá nás prišla skontrolovať a uistiť sa, že všetko ide ako po masle.

„Pôjdete priamo ku kráľovskému páru a odovzdáte im Vaše dary," pokračovala a ja som si povzdychla.

„Pani Levanonová, Vaše starosti, sú úplne zbytočné. Verím, že dámy veľmi dobre vedia, čo majú robiť," ozval sa za mnou známy hlas a ja som sa otočila.

„Jace," usmiala som sa a Jace mi úsmev opätoval.

„Princ Jace," Peae sa uklonila, „Len si chcem byť istá, že všetko je tak, ako má byť."

„Nič sa nemá prehánať, nie tak, pani Levanonová?" vošiel do miestnosti Kit aj s Laoantom po boku.

„Princ Kit, princ Laoant," Peae sa znova uklonila.

„Nechajte to na nás, pani Levanonová. Postaráme sa o ne," sľúbil jej Laoant a Peae s miernym úklonom, opustila miestnosť. Hodiny na stene odbili polnoc a Jace ma chytil za ruku.

„Pripravená?" opýtal sa ma a ja som prikývla.

„Kým nás smrť nerozdelí, nie?" odpovedala som a dvere pred nami, sa otvorili...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Po odovzdaní darov a po odriekaní sľubov, prišla na rad časť, ktorá ma strašila v mojich nočných morách. Premena.

„Príjmite tento kalich, v ktorom sa nachádza Vaša budúcnosť. Odpite z neho a príjmite to, kým sa stanete," vyzval nás vysoký fér, s dlhými sivými vlasmi a jantárovo-žltými očami. V rukách držal zlatý kalich a práve s ním kráčal k Alice, ktorá z neho nespúšťala zrak. Keď jej ho podal, nedôverčivo sa zadívala na jeho obsah a opatrne sa z neho napila. Potom pomaly prešiel ku Gabrielle, ktorá na moment zaváhala, ale predsa si kalich pritisla ku perám. Teraz, som zostávala už len ja. Vysoký fér podišiel ku mne a podal mi kalich, ktorý som od neho vzala a zadívala sa na červenú tekutinu, z ktorej mi nepríjemne zovrelo žalúdok.

"Len jeden glg..." opakovala som si v mysli a napila sa. Krv bola teplá a v mojich ústach mala horkú príchuť. Po soli a hrdzi, nebolo ani stopy. Podala som kalich férovy a snažila sa nepovracať.

„Poprosím princov, aby pristúpili a dokončili premenu."

Jace ku mne o krok pristúpil a z krku mi odhrnul vlasy.

„Teraz sa nezľakni, dobre?" zašepkal mi do ucha a ja som jemne prikývla. Len dvakrát som žmurkla a Jace mal na chrbte pár čiernych kožených krídel, ktoré mi vyrazili dych. Doslova. Šokovane som sa na ne dívala, prekvapená tým, že som naozaj neskríkla.

„Toto je moja pravá podoba," povedal a pozrel mi do očí, „Bojíš sa ma?"

Mala som sto chutí sa zasmiať, ale nemohla som. Bránil mi v tom jeho pohľad, ktorým sa na mňa díval.

„Čo je to za hlúpu otázku?" odpovedala som a on spokojne prikývol.

„Budem sa snažiť, aby to bolelo čo najmenej," uistil ma a ja som sa pripravila na bolesť, ktorá mala nasledovať. Zavrela som oči a zaťala zuby. Keď jeho ostré zuby, prepichli moju pokožku, vykríkla som. Bolo úplne jedno, ako veľmi som sa snažila potlačiť výkrik. Bolelo to. Moje srdce začalo biť oveľa rýchlejšie a ja som otvorila oči. Dívala som sa na mesiac a na hviezdy, ktoré nikdy nežiarili jasnejšie. Zrak sa mi začal zahmlievať a ja som pevnejšie zovrela Jaceove ramená. Každou minútou, som sa cítila ako handrová bábika, ktorú si niekto pohadzuje hore a dole. Nevládala som stáť, nevládala som už ani kričať. Viečka mi klesli nadol a ja som sa odovzdala temnote, ktorá na mňa už čakala s otvorenou náručou. Rovnako ako matka, ktorá víta svoje dlho stratené dieťa...

Dúfam, že sa páčilo 😉

S pozdravom Vaša Harley 💙🐺