Mesačný Kameň - Férska Princezná ✅

25. Kapitola - Zachráň ma...

Ahoj!
Vítam Vás, pri poslednej kapitole. Viem, táto veta, Vás asi nepoteší, ale ja už zúfalo túžim ukončiť druhú časť a zahryznúť sa do pokračovania. Áno, rozhodla som sa, že bude. Aj keby to nemal nikto čítať. Už len pre pokoj mojej duše. 😂
Takže... Užite si čítanie finálnej časti, kde sa dozvieme temné tajomstvo (alebo jednoducho tajomstvo, páčilo sa mi viac to "temné", heh).

S pozdravom Vaša Harley 🐺💙

Môj plač sa odrážal od stien. Moje telo sa chvelo a moje srdce... Moje srdce, bolo rozbité na márne kúsky.

„Prepáč, prepáč," opakovala som stále dookola.

„Vezmem si ťa," šepla som, neveriac tomu, že som to naozaj vyslovila. Že som to skutočne urobila.

„Nie, slečna! To nemôžete!" skríkla Miaal a fér, ktorý jej pevne držal ruky za chrbtom, ju sotil ku mne. Miaal ma okamžite objala. Ja som jej zatiaľ plakala na ramene.

„Ach. Aká úľava, však?" neodpustil si Cresen. Ja a Miaal, sme mlčali. Obe sme boli zahnané do kúta. A ja som už pomaly padala cez okraj zábradlia, ktoré mi bránilo úplne sa zosypať. Zrútiť sa. Môj plač, prešiel do tichých vzlykov.

„Bež sa pripraviť. Vezmeme sa ešte dnes večer. A ty," ukázal na Miaal, „jej pomôžeš. Ak sa o niečo pokúsiš, zabijem ťa. Rozumela si?"

Miaal súhlasne prikývla. Nič iné, jej totiž neostávalo.

„A čo sa týka teba, zlatko. Daj sa trochu dokopy. Nechcem, aby si mi fňukala ešte aj v posteli," šplechol mi do tváre a ja som cítila, ako začínam blednúť. S týmito slovami opustil miestnosť, spoločne s ďalšími dvoma férmi. Miestnosť naplnilo ticho. Bola som prázdna. Umierala som zvnútra. Niečo hlboko vo mne, začalo umierať...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Pohľad Princa Jacea

Posadil som sa a obzrel sa po jaskyňi. V hrudi, som cítil nepríjemné pálenie.

„Hej, zobudťe sa," sykol som na Kita a Laoanta.

„Ja som už dávno hore, braček. To len ty si tu spíš ako medveď," podpichol ma Kit a ja som varovne zavrčal.

„Buď taký dobrý a neprovokuj ho, Kit," upozornil ho Laoant, „Čo sa deje?" otočil
sa ku mne.

„Saiorse," povedal som len a vyskočil na nohy.

„Saiorse? Stalo sa jej niečo?" Alice sa prudko posadila a v očiach sa jej odrážal strach.

„Neviem. Ale... Puto sa zachvelo," šepol som.

„Puto?" nechápala.

„Presne tak, puto. Je to niečo ako neviditeľné lano, ktoré pevne zväzuje dvoch férov. Existuje vďaka tomuto," vysvetlí jej Kit a ukáže si na hrdlo. Alice sa za neho inštinktívne chytí.

„Počula si už o spriaznených dušiach?" opýta sa jej Laoant a Alice prikývne, pomaly spúšťajúc ruku vedľa tela.

„Funguje to na rovnakom princípe. Kým u vlkodlakov sa to nazýva spriaznená duša, u férov je to puto. Je o niečo citlivejšie a silnejšie, pretože sa tvorí. Vlkodlak sa už narodí s predurčením mať spriaznenú dušu, fér nie."

„Aha," Alice chápavo prikývne a pozoruje nás ako sa prechádzame po jaskyni a zabezpečujeme ju.

„Nech sa bude diať čokoľvek, zostaň tu," povie jej Laoant. Znie to ako príkaz, ale aj ako žiadosť.