"Hayley Wilkins, milujem ťa."
Vzdychol. Aj keď viem, že to tak nieje.
"Scott, rozprávaš, že ma miluješ ale nieje to tak...prosím neklam mi! Priznaj, že už ku mne necítiš to čo niekedy..."
Hľadela som mu do očí a čakala som jeho odpoveď ale nič.
"Ďakujem za odpoveď. Ak nemáš odvahu mi to povedať ty, tak to poviem ja."
Stále som mu hľadela do očí a verila som, že nechce koniec, že je to len malé nedorozumenie ale nepovedal nič.
" Scott, je koniec!" Teraz som sa chcela prebudiť z tejto nočnej mory. Ale je to realita. Skutočnosť z toho, že už ho nemám a nikdy mať nebudem. Nemiluje ma!
"Hayley, videla som to. Je mi to ľúto."
Silno ma Cara objala a moje horúce slzy som cítila ako pomaly stekajú mi po tvári.
"Cara čo sa deje?"
"Derek, odvez ju domov. Rozišla sa so Scottom."
Pozrela som sa na Dereka a pomaly ma prevzial od Cary a zobral do auta...
Celú cestu som hľadela do neznáma. Som bezmocná a tak zranená...
"Ľahni si, Hayley." Počúvla som Dereka a zvalila sa na posteľ.
"Budeš tu so mnou?" Potrebujem ho.
"Jasné Hayley. Budem aj celú noc. Ešte šťastie, že tvoji rodičia nie sú doma." Trochu sa pousmial a potom si ľahol ku mne. Derek. Bol jediný, ktorého som v tejto chvíli potrebovala.
"Cítim sa tak prázdno." Šepla som a Derek si ma k sebe pritúlil.
"Som tu s tebou Hayley."
Prepáčte, že krátke ale je to len na začiatok :)
Potešim sa ak zanecháte komenty. :)
