I'm a princess and I'm perfect, so show some respect!

4. Z tyrkysových čierne

Zatriasla som hlavou. Nie. Nemá. Tí žrebci ma majú radi. To len ja ich nie. Všetci sú len bezvýznamní. A sú hlavne zemní poníkovia. Potom je tam celkom dosť jednorožcov a zopár pegasov. Sú do mňa zbláznení, ale majú smolu. Smola, chlapci, ja si počkám na svojho alicornieho princa.
No nemyslite si, že som sprostá a ak môj princ nepríde, zostanem na ocot.
Ja ho totiž mám už vyhliadnutého. Asi by ste radi vedeli kto to je, alebo aspoň kto sú jeho rodičia, však? No skúste si tipnúť. Nápoveda: teta Luna a teta Cadence majú každá jednu dcéru a žiadnych synov.

Poznámka autorky:no tak si tipnite, veď je to ľahké...

Je to Fast Flame, syn princeznej Twilight Sparkle a Flasha Sentryho. Ide len o to získať si ho, a to predsa nemôže byť také ťažké...
,,Nad čím rozmýšľaš?" prerušila moje myšlienky tá kobyla.
,,Nad ničím čo by ťa malo zaujímať." odsekla som jej.
,,Neodvrávaj."
,,Nie si moja matka!"
,,A to je dobre!"
,,Nebodaj si niečo viac?!" vykríkla som ironicky.
,,Som!" zvrieskla tá tajomná sivá kobyla.
,,A lezieš mi na nervy! Je na čase aby si vypadla!" doplnila, a roh jej zažiaril mágiou rovnakej farby ako jej oči. Teda mágia mala výraznú fialovú farbu.
,,Čo chceš robiť?!" vykríkla som mierne vystrašene. No dobre, tak dosť vystrašene.
,,Toto." uškrnula sa, a z jej rohu vystrelil fialový lúč ktorý ma zasiahol.
Bolo to ako veľmi silný úder. Skôr než som si poriadne stihla uvedomiť čo tá kobyla urobila preletela som von dverami a dopadla som priamo do ružového kríka. Áno, rovno do kríka tých tyrkysových ruží.
Pozapichovalo sa do mňa množstvo tŕňov a pravú zadnú nohu som mala v kríku zaseknutú. Ako som sa ju zo spletenice tŕňov snažila vytiahnuť doráňala som si ju ešte viac než ostatné časti tela.
Potichu som zaskučala. Au... Dosť to bolelo. Krv mi z nej tiekla prúdom a ja som sa od bolesti rozplakala. Nohou som však šklbala ďalej.
Keď sa mi podarilo si z toho tŕnia nohu vytiahnuť poobzerala som sa. Záhrada vyzerala stále rovnako. Pomaly a krívajúc som sa pobrala popri plote. Chcela som nájsť východ a čím skôr odtiaľto odísť, ale kvôli zranenej nohe som moc rýchla nebola.
V tej chvíli som si uvedomila v akom katastrofálnom stave mám hrivu. Nevidela som ju, ale bola som si istá, že vyzerá strašne
,,Kurník..." zašomrala som, a začala som čarovať. Robila som to bez zrkadla, takže špičkový účes to nebude, ale to vyriešim doma.
S povzdychom som sa pobrala ďalej. Odrazu ruže sčerneli a začali vädnúť. Zo sekundy na sekundu.
Je ich škoda, pomyslela som si, ale potom zaprotestovala moja poranená noha a ja som si povedala že až taká škoda možno nie.
Ako som sa presúvala ďalej, všimla som si, že namiesto kvetov z rastlín vystreľujú tŕnité šľahúne. A ochladilo sa minimálne o desať stupňov.
Začal fúkať chladný vietor a obloha sa zatiahla. Šla som ďalej, ale východ z tohto hrozného miesta furt nikde.
Na tvár mi spadla kvapka. A potom ďalšia. Za malú chvíľu sa spustil lejak.

Prepáčte, že som dlho nevydala žiadne kapitoly, ale s maminou sme zháňali darčeky pre celú rodinu, no a nemala som čas... Ale teraz už mám!