I'm a princess and I'm perfect, so show some respect!

8. Stavíme sa?

,,A..." začala šeptom jednorožka, ,,môžem vám niečo povedať? Niečo... Ohľadom mojich kamarátok?"
,,Čo také?" spýtala som sa zvedavo.
,,Poznáte moju kamarátku Pinkie Pie?"
,,Počula som o nej, ale osobne som ešte nemala tú česť." povedala som zdvorilo aj keď pri slove česť som sa v duchu uškrnula. Počula som to, že Pinkie Pie je poník, ktorého prúd slov nikdy nezastavíte. Stretnúť som sa s ňou rozhodne nechcela.
,,Tú česť o tri mesiace mať budete," povedala s úsmevom Rarity, ,,Pinkie pripravuje koláče na korunováciu a bolo by zvláštne keby neprišla osobne. Ale ide o to, že jej syn je do vás absolútne paf."
,,To je... Zaujímavé." povedala som zdržanlivo. Nie že by bolo na škodu mať za svokru cukrárku, to nie, ale ak je jeho matka naozaj tak ukecaná ako sa hovorí a ak je jej syn po nej... Nie, ďakujem.
,,A ako sa volá?" spýtala som sa s predstieraným záujmom. Ktovie, možno sa raz zmení na reálny.
,,Strawberry Muffin." povedala Rarity a na chvíľu odo mňa odbehla aby upravila náušnice, ktoré k šatám tiež patrili.
Keď sa vrátila pracovala mlčky a tak som si so záujmom začala prezerať svoje šaty. Živôtik bol z ružovej látky a odhaľoval mi chrbát. Keď som otočila hlavu, videla som polopriesvitnú sukňu žltooranžovej farby. Na jej leme boli žlté výbežky trojuholníkového tvaru pripomínajúce slnečné lúče. V svetlomodrej mágií - Raritinej mágií sa vznášali korunka zdobená rubínmi a zaujímavá náušnica. Tá bola len dlhý pásik ozdobený kovovým slnkom, kovovým kvetom a kovovou hviezdou.
Moonlightine šaty mali živôtik z už spomínaného tmavomodrého hodvábu. Boli v ňom diery na krídla. Sukňa bola dlhá a bola tmavosivej farby. Na nej bola ešte jedna... Ja neviem, vrstva? Tá bola z polopriesvitnej čiernej látky so vzorom hviezd. K Moonlightiným šatám patril aj svetlomodrý polopriesvitný závoj.
Keď Rarity dokončila prácu, išla som s Moonlight smerom k našim izbám.
,,Moonlight?" začala som, ,,Aké to je? Vedieť, že za pár mesiacov sa staneš princeznou mesiaca?"
,,Blbé." odpovedala s úškrnom Moonlight. ,,Hlavne keď mi stále nejde ovládať mesiac. Ale aspoň trochu mám šťastie. Východ a západ mesiaca poníci nesledujú tak moc ako východ a západ slnka."
,,Chceš tým naznačiť, že som na tom horšie?" spýtala som sa urazene.
,,Nie, len keď niečo pokazíš, bude to vidieť viac poníkov." odpovedala s úsmevom Moonlight. To bude asi karma.
,,Ibaže ja nie som ty. Ja to nepokazím." zavrčala som.
,,Och, takže ja som tá, čo to pokazí? Čo nezvládne pozdvihnúť na oblohu to čo má?!" odvetila teraz už nahnevaná Moonlight.
,,Presne." prikývla som.
,,No to sa ešte uvidí," zamračila sa, ,,chceš sa staviť?"
,,O čo?" spýtala som sa so záujmom.
,,Tá čo prehrá... Prinúti svoju matku aby sa premenila do Nightmare verzie. Takže ja Lunu aby bola Nightmare Moon a ty Celestiu aby bola Daybreaker."
,,Fajn," odsúhlasila som, ,,a keď to nezvládneme obidve?"
,,Tak budú v Equestrii Nightmare dve."
,,Aj tak sa to rozhodne až po mojej korunovácií."
,,Hej." povedala Moonlight a zastavila sa. ,,Moment, veď my sme naše izby už prešli!" zhíkla, obidve sme sa otočili a vydali sme sa naspäť k našim izbám.

Tak som tu zas a so mnou aj ďalšia časť.