10.

19 4 6
                                    

  ,,Do toho ťa nič." odvrkla.
  ,,Fajn, môžem sa teda zobudiť?" spýtala som sa namrzene, na čo sa mi dostala záporná odpoveď.
  Vystrelila som po nej lúč mágie, súboj teda pokračoval. Po asi dvadsiatich minútach mala šedá zopár odrenín, zato ja som mala modriny, odreniny, pomliaždeniny, na ľavom líci reznú ranu a ležala som na zemi. šedá sa len spokojne smiala.
  ,,Možno mi môžeš ublížiť v sne," zavrčala som, ,,ale na reálny život to dopad nemá."
  ,,Čoskoro bude." povedala kobyla so zlovestným úsmevom.
  ,,Som zvedavá ako." odsekla som.
  ,,Jednoducho." odvetila kobyla, ,,Nebude to len sen."
  ,,To ťažko." zhodnotila som pravdepodobnosť toho, že si po mňa príde v skutočnosti.
  ,,Dobre," povedala, ,,zobuď sa a uvidíme."

  Otvorila som oči. Všetko vyzeralo normálne. Víťazne som sa pousmiala a prišla som k toaletnému stolíku. A vtedy som pochopila. Na ľavom líci som mala ranu, z ktorej ešte stále tiekla krv. V sne ma na tom mieste zasiahol kus rozbitého zrkadla. Ale nie, pomyslela som si, takto von ísť nemôžem... V mysli sa mi ozval zlovestný smiech. Nenávidím tú potvoru.
  Kľudne sa pokúšaj, žrebci ma budú mať radi aj tak.

I'm a princess and I'm perfect, so show some respect!Onde histórias criam vida. Descubra agora