Bežal som ako o život. Dolu schodmi, spleťou chodieb a napokon som dorazil do jedálne. Otec ani Nathalie tam už neboli. Sú tu len popadané stoličky a na celý dom hučí alarm. Obzerám sa cez celú miestnosť, no nikde nikoho nevidím. Začínam sa už trochu báť.. Skúsim sa ešte raz poriadne porozhliadnuť, možno sa niekam skrili.
Jazdím očami sem a tam a musím sa priznať, začína ma chytať panika.
Aaaaaaa!
Nová vlna hrôzy. Obleje mi celé telo. Nie nie nie! Niekde tu musia byť!
Zrazu začujem slabý hlások spoza zadných dverí. Pozriem tam a zbadám Nathalie. Odľahne mi no v tú chvíľu sa zem opäť zatrasie.
Aaaaaa!
No tak! Musím sa vschopiť. Zrejme mi chce niečo povedať. Cez ten všetok hluk ju nieje dobre počuť, no z jej posumkov som pochopil, že mám ísť za ňou. Väčšinov jej veľmi nedôverujem, no momentálne je zvláštna príležitosť. Nesmiem otáľať. A tak len prikývnem a rozbehnem sa za ňou. No len čo spravím prvý krok, všetko navôkol mňa začne padať. Celý dom sa chvie.
Zhlboka sa nadýchnem a vydýchňem. Znovu sa rozbehňem, no tentokrát predomňa spadne obrovská biela socha. Akoby sa mi na chvíľu zastavilo srdce a potom sa rozpumpovalo aspoň trikrát rýchlejšie ako je zdravé.
Prekročím sochu a snažím sa dostať k Nathalie. Osud si to tak ale asi nepraje, lebo tentokrát sa stolu zlomí noha a všetky vázy, taniere, misy aj poháre sa obrovskou rýchlosťou rútia na mňa. Tesne predomnou leží samotný stôl a tak uskočím vzad. Preboha!
Zabudol som na tú soo..!
Au!
Ležím rozplacnutý na zemi a v nohe mám zapichnutý črep. Ja som nikdy nechápal otca, načo potrebujeme tie vázy! Postavím sa a utekám preč. Teda skôr poskakujem. Vo dverách ešte zbadám nasmrť vystrašenú Nathalie no aj ona sa už otočila a beží kamsi do úkrytu. Zrazu začujem strašný rev.
Uaaaaaarh!
Hneď som pochopil, že sa niečo muselo stať otcovi, no keď sa otočím, spadne pred dvere ešte ďalšia socha. Pochopím, že nemám šancu. Noha ma strašne páli, no teraz to skoro ani nevnímam. Otec tam má Nathalie, tá je expert skoro na všetko, musí to zvládnuť!
,,Budem v poriadku!" zakričím zúfalo, nech ich aspoň trochu ukludním.
Už nič nepočujem ani necítim. Jediné, čo vidím sú obrovské dvere. Mozog mi nepracuje. Nedokážem rozmýšľať a toto je jediné, čo mi napadne.
Už som skoro tam!
Už len kúsok!
Skočím a..
dvere sa rozletia dokorán a ja vypadnem na ulicu.
Tak, tu je ďalšia kapča, dúfam, že sa páči. čo myslíte? čo sa stane s mladým pánom Agrestom?
YOU ARE READING
N.E.E.D. (pozastavené)
Adventure,,Myslíte si, že svet je nádherný? Priateľský? O túto ilúziu ľahko prídete, len čo sa naň začnete pozerať bez ružových okuliarov. Dnešný svet totiž už dávno stratil toto kúzlo. Už neexistujú priatelia. Jediné, čo tu je, sú spojenci a protivníci. Nič...
