Marinette
Netuším, ako dlho som padala. Tipujem, že to bolo menej ako sekunda, no ajtak som si tým najnepríjemnejším spôsobom spomenula na celý svoj život.
Netuším ani či žijem alebo som už na druhom svete. Všade okolo mňa je svetlo. Jasné biele vetlo, až nepríjemne svietiace priamo do očí. Ale vážne, ak toto budem mať zažívať už navždy tak som z neba dosť sklamaná.. Celé mi to pripomína akoby mi niekto žiaril baterkou do tváre. Zavrčím a oženiem sa rukou.
,,Hej!" ozve sa.
Zarazím sa. Majú v nebi svetlonosov? Neviem prečo ale niečo mi hovorí, že nie. Skúsim sa posadiť, no všetko ma začne pichať, škriabať a štípať.
,,Nehýb sa!"
Svetlo sa trochu stlmí a ja zbadám akési dievča. Vyzerala asi podobne stará ako ja. Možno ďalšia nešika ako ja, ktorá sem spadla.
,,Č-čo tu robíš?" zisťujem ešte stále omráčená svetlom baterky. Všade vidím biele flaky, no ajtak rozoznávam, že sa hrabe v batohu. Niečo určite hľadá, dúfam, že nám to pomôže.
,,O to sa nemusíš starať."
Páni, je nejaká strnulá na svoj vek.
,,Dôležitejšie je, čo tu robíš ty."
Tak ona mi nemusí povedať nič, ale ja jej áno! No čo už, ajtak sa potrebujem rozprávať.
,,Spadla som sem." V hlave mi tá veta pripadala celkom vpohode, no keď som to povedala, znie to dosť hlúpo.
Dievča len nadvihne obočie a vytiahne z batoha akúsi krabičku. Čosi na nej naťukala a priložila si ju k uchu. Len som na ňu hlúpo čumela a až potom mi napadlo, že to je vysielačka. Porozhliadla som sa ešte okolo, a vtom som to zbadala.
,,Orol, tu desiatka."
Spoza obrovského balvanu vyžarovalo slabé svetlo.
,,Narušiteľ v sektore sedemnásť."
Zelené svetlo.
,,Nemôže sa hýbať.."
Som si istá, že niekto nechcel, aby som to videla.
,,..musíte prísť sem."
A s tím niekým sa o chvíľu stretnem. Dievča zložilo. Srdce mi búchalo ako divé. Kamkoľvek som sa pozrela, odvšadiaľ svietila tá zelená žiara. Zrazu som pocítila slabosť. Oči sa mi zatvárali. Oprela som sa teda o stoličku, ktorá ležala vedľa mňa. Posledné, čo som videla, bola dievčina ako sa nadomnou skláňa. Som si istá, že to ona... Niak som sa nebránila. Zdvihla som oči, pozrela na ňu a potom sa mi už viečka zaklapli. O svete okolo som už nič nevedela.
YOU ARE READING
N.E.E.D. (pozastavené)
Adventure,,Myslíte si, že svet je nádherný? Priateľský? O túto ilúziu ľahko prídete, len čo sa naň začnete pozerať bez ružových okuliarov. Dnešný svet totiž už dávno stratil toto kúzlo. Už neexistujú priatelia. Jediné, čo tu je, sú spojenci a protivníci. Nič...
