🌙Lutteo forever🌙

7-Nebol to iba sen

LUNA~ Ráno som sa zobudila a uvedomila som si že toto je môj posledný deň v Buenos Aires ktorý je ešte ako tak voľný. Keďže zajtra začínam chodiť na novú školu. Moc sa bojím no dáko to už zvládnem.

Mónica~,, Luna! Vstávaj."
Luna~,, Čo?... Veď už som hore."

Mónica~,, A vieš koľko je hodín?"
Luna~,,No...približne 8 hodín???"
Mónica~,, Typická Luna nepozorná a roztržitá."
Luna~,, Čo prečo? Mami! Však dnes nezačína škola?!"
Mónica~,, Nie neboj. Ja len že už je skoro obed a po ňom máš ísť s Gastónom von tak ja len tak."
Luna~,, Čo?! Ako môže byť toľko... Nie Gastón. Sakra zase nestíham."
Mónica~,, Tak sa rýchlo obleč a poď sa naobedovať vlastne naraňajkovať v tvojom prípade.
Luna~,,Ha,ha,ha moc vtipné."
Mónica~,,Tak rýchlo Luna nech na teba nečaká pomaly celý svet."

LUNA~ Hneď ako mamina odišla som sa začala rýchlo obliekať. Vôbec nič som nestíhala ako vždy... Snažila som si obliecť niečo čo by bolo vhodné na prechádzku s Gastónom no nič sa mi nepáčilo. No do izby mi vošiel Gastón.

Gastón~,,Ahoj Luna."
Luna~,,Gastón! ... Ahoj!"
Gatón~,, Ja som ti chcel len povedať že sa stretneme pred vilou. Ak môžeš vezmi si aj korčule. Počul som že rada korčuluješ tak ťa vezmem na jedno miesto len si ich vezmi."
Luna~,,Ako vieš že..."
Gastón~,, S tvojou maminou sa dobre rozpráva a tak sa dozviem hocičo."
Luna~,, Jáj... Hej no mamina je taká."
Gastón~,,Tak o 13:00 pred vilou?"
Luna~,, Áno budem tam."
Gastón~,,Tak zatiaľ Luna."
Luna~,,Ahoj."
Gastón~,, A ináč... Dnes ti to sluší."
Luna~,, Ďakujem Gastón."

LUNA~ Hneď ako Gastón odišiel som si zobrala korčule, chrániče aj prilbu a šla som sa naobedovať.Oblečenie som už dáko neriešila keďže mi ho Gastón pochválil a šla som dole. Ako vždy mamina uvarila úžasný obed. No hneď ako som ho do jedla som šla pred vilu kde som sa začala obúvať.

Bolo už 13:05 a Gastón ešte nechodil a začala som sa báť že nepríde.
Gastón~,,Luna!"
Luna~,,Gastón. Ahoj!"
Gastón~,, Prepáč že meškám ale musel som ešte niečo doriešiť s matkou no už môžme ísť."
Luna~,,Tak dobre."

LUNA~ Počkala som kým sa Gastón obuje a vyrazili sme. Korčuľoval veľmi dobre a to som si myslela že korčuľujem ja dobre. Počas korčuľovania sme prekecali skoro celé naše životy až sme prišli ku jednej obrovskej budove.

Gastón~,, Tak Luna sme tu!"
Luna~,, Gastón čo to je za miesto?"
Gastón~,, Toto Luna je Jam and Roller. Je to kaviareň ktorá má vlastnú plochu na korčuľovanie. Sú tu rôzne spevácke vystúpenia súťaže a rôzne iné aktivity.
Luna~,,Wau. A pôjdeme tam?"
Gastón~,,Jasné! Luna načo by som ťa potom sem bral? Ja som tu skoro každý deň."
Luna~,,Tak poďme a nestrácajme čas."

LUNA~ Obaja sme tam vošli a Gastón mi ukázal celú kaviareň v ktorej bolo obrovské pódium. Vyzeralo to tam úžasne.

Mali sme sa už ísť pozrieť na plochu no Gastóna vyrušilo jedno dievča.

Gastón~,, Luna počkaj tu musím si ísť na chvíľku niečo vybaviť."
Luna~,,Dobre."

LUNA~ No ja som nevydržala a šla som ďalej až som prišla na plochu.

Hneď ako som ju uvidela som si spomenula na môj sen. Bola úplne rovnaká. Keď som na ňu pozrela videla som môj sen. Bolo to neuveriteľné.
Mojou korčuľou som sa odrazila a vošla som na ňu bol to úžasný pocit,bolo to ako keby som sa znášala nad oblakmi.

Korčuľovala som bez prekážok keď v tom som sa zrazila s  nejakým chlapcom.

Tak ďalšia kapitola je tu dúfam že sa páčila.
Budem sa snažiť ďalšiu 
časť publikovať čo najskôr.❤️
Kate💓