🌙Lutteo forever🌙

9-Medailónik

LUNA~Ráno som sa zobudila a hneď som sa obliekla do uniformy. Strašne som sa bála ako ma príjmu ľudia na Blaku. Išla som dole do kuchyne tam som sa rýchlo najedla a vonka ma už čakal Gastón pri aute aj s jeho osobným šoférom. Bola som už pred vchodovými dverami no zabudla som si v izbe medailónik, hneď som tam vybehla. Keď som už bola tam vzala som si do rúk šperkovnicu a otvorila som ju no on tam nebol. Hneď som ho začala hľadať všade možne no nikde nebol. Bola som už zúfalá ale musela som ísť inak by sme obaja zmeškali školu. Po pár minútach cesty som nepovedala ani slovo, vôbec nevedela kde by mohol môj  medailónik byt no ani som sa nenazdala a stala som už pred mojou novou školou.

Bola vážne veľká a tak ma Gastón zaviedol do mojej triedy.Tam na mňa všetci pozerali a bolo to ako v zlom sne. Sadla som si ku dievčaťu menom Nina. Bola veľmi milá a po hodine mi ukázala celú školu.
Hneď sme sa skamarátili a zistila som že je to Gastónove dievča takže sa zrejme budeme vidieť častejšie. Po škole sme sa obe rozlúčili a ja som hneď zamierila do Rolleru. Tam som si zarezervovala skrinku a vložila som si do nej korčule.

Potom som si išla sadnúť do kaviarne kde som stretla ďalších nových ľudí ako napríklad chlapcov z Roller Bandu. Všetci boli na mňa veľmi milý. No opäť som si spomenula na môj medailónik a zase mi klesla nálada. Sadla som si na stoličku a pozerala som sa do blba a v hlave som rozmýšľala nad všetkým. Akurát som premýšľala nad medailónikom keď ma z toho prebral Matteo.

Matteo~,, Ale, ale. Slečna Valenteová. Rád ťa zase vidím."
Luna~,,Ahoj Matteo."
Sadol si ku mne a skoro ma rozosmial no v tuto chvíľu som nemala náladu na zábavu
Matteo~,,Ako sa mame?"
Luna~,,Tak...ešte stojím na nohách."
Matteo~,, Čo sa stalo večne vysmiatej Lune?"
Luna~,, Nič nechaj to tak."
Matteo~,,Čo sa stalo? Mne Luna môžeš veriť."