Ahojte!
Tento príbeh bude o dievčati menom Luna ktoré bude žiť v Mexiku v meste Cancun.Jej rodičia sa budú chcieť presťahovať do Buenos Aires kôli lepšej práci a tam bude začínať spoznávať samu seba prvú lásku jej záľuby... dúfam že sa Vám pribeh b...
LUNA~Potom ako som sa ukľudnila po hádke s mamou prišiel ku mne do izby ocino.
Miguel~,, Luna?" Luna~,, Áno Oci?" Miguel~,,Viem že je to ťažké prijať. Je to veľká správa ktorá urobí zmeny nielen v tvojom živote ale aj v tom našom." Luna~,, Ja viem" Miguel~,, Luna maminu to moc mrzí čo sa stalo pred chvíľou a mňa tiež." Luna~,, Mňa to tiež moc mrzí. Ja sa s ňou hádať nechcem a hlavne nie v tejto chvíli." Miguel~,,Tak by si sa s ňou mohla udobriť. Čo na to hovoríš?" Luna~,, Áno pôjdem hneď dole. Len si ešte zbalím korčule." Miguel~,,Dobre Luna."
LUNA~ Hneď ako ocino odišiel som si zbalila korčule a šla som sa ospravedlniť mamine ktorá ako vždy bola v kuchyni.
Luna~,, Mami... vieš ja... Prepáč že som bola taká protivná. Nechcem sa s tebou hádať a moc ma to mrzí" Mónica~,,Aj mňa to mrzí Luna"
LUNA~V momente sme sa obe objali a ja som bola rada že sme sa s maminou udobrili. Potom sme sa najedli a ja som šla za Ámbar. Stretli sme sa pri jej dome odkiaľ sme zamierili rovno ku moru. Tam sme si sadli obe na mólo a rozprávali sme sa o starých zážitkoch.Vo vnútri som si uvedomovala že toto sú moje posledné chvíle s Ámbar. No pomaly sa nám krátil čas a museli sme sa začať lúčiť.
Luna~ ,,Ámbar ja už budem musieť ísť." Ámbar~,,Dobre Luna." Luna~,,Budeš mi môcť chýbať kamarátka." Ámbar~,,Aj ty mne.Nezabudni na mňa Luna." Luna~,,Ámbar mám ťa moc rada a vždy budeš moja najlepšia kamarátka aj keď sa stane čokoľvek." Ámbar~,,Aj ty moja." LUNA~ Vtedy sme sa objali a mne vyšlo pár sĺz a tak isto aj Ámbar. Bolo to hrozné pre nás obe.Potom som ju išla odprevadiť domov a tam sme sa ešte raz objali. O pár minút som bola už doma a všetky naše veci sme už mali zbalené a položené v hale. Išla som sa ešte na večerať a potom som zamierila so izby si ľahnúť pretože budeme vstávať skoro ráno.
Ráno o 3:00: Mónica~,, Luna vstávaj! Musíme už ísť!" Luna~,,Čo?... Jaj už viem,dobre idem sa obliecť."
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
LUNA~ Hneď som sa obliekla a ja s rodičmi sme nasadli do taxíku ktorý nás odviezol na letisko. Po skoro 1 hodine v taxíku sme sa ocitli na letisku tam sme prešli cez všetky kontroly a zrazu som už sedela v lietadle. Let prebehol v poriadku a neskôr som už okna videla Buenos Aires a po chvíli sme pristáli. Hneď ako som vyšla z lietadla som si uvedomila že tu začína môj nový život.
Tak tu je ďalšia kapitola dúfam že sa bude páčiť. Pomaly začne byt príbeh lepší a zaujímavejší tak sa tešte na ďalšie kapitoly ktoré sú už pripravené❤️ Kate💓
