Opojenie

1.

~Z tej noci si nič nepamätám.

Zrejme som si toho dal viac, ako som mal a ako som si sám prikázal...to je jediné, čo si jasne pamätám - keďže som na tú diskotéku šiel autom, ako šofér som nemal vôbec piť...

...zrejme ma však pri pohľade na ostatných, ktorí už boli pod parou a opäť držali poháre plné piva či koly s vodkou, premohla chuť na to užiť si ten nedeľný večer ako správny partymaniak. Bez trochu alkoholu v krvi som sa totiž nevedel uvoľniť...a to neplatilo iba na diskotékach...platilo to všade...

A tak som aj skončil, aj keď to viem len vďaka sile mojej opice, ktorú si už, bohužiaľ, pamätám celkom jasne. Cítil som sa v to pondelkové ráno, kedy som mal ísť ako inak do školy, ako keby som si celý život a celou silou udieral hlavu o nejaký hrubý kamenný múr. Tak veľmi ma bolela hlava a telo s ňou súperilo v intenzite bolesti. Začínal som mať pocit, že také hrozné sú asi aj tie pôrodné bolesti. Nemal som silu ani len dýchať a nebolo to tak len kvôli modrinám, ktoré som mal na rebrách, aj keď doteraz presne neviem, kvôli čomu ich mám. Každú chvíľu ma napínalo na zvracanie, lenže ja som ani na to nemal silu, takže sa pár ráz stalo, že som sa zvratkami začal dusiť. Až neskôr, keď som vládal aspoň otočiť hlavu a pokojne dýchať, som si uvedomil, že mi je poriadna zima a pod sebou necítim mäkkú posteľ alebo aspoň čosi tomu podobné. Ležal som totiž na terase, iba vo svojom ovracanom a aj trochu zakrvavenom oblečení zo včerajška pri teplote mínus 5 stupňov. Naozaj to bolo príjemné prebudenie...

Chvíľu som na terase ešte ostal, keďže mi bolo jasné, že tak skoro sa určite nebudem vládať postaviť bez ukrutnej bolesti, ktorá sužovala moje telo. Bojovalo vo vojne s mojím rozumom, ktorý síce nefungoval práve najlepšie, ale aspoň vedel, že čím dlhšie tam na tej terase v tej obrovskej zime zostanem, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že z obyčajného prechladnutia sa stane akútny zápal pľúc. V podstate mi to bolo jedno...rodičia by tak či tak zostali na dovolenke pri mori s mojím o štyri roky starším bratom a jeho snúbenicou, ktorá vyzerá ako hlúpa kurva. A keby sa ten zápal pľúc neliečil, možno by to znamenalo...nie!

Napokon som nabral dosť síl a podarilo sa mi aspoň nejako normálne vojsť dovnútra domu, lebo terasa bola otvorená. Kvôli tomu bola aj vo vnútri toho obrovského domu, ktorý patril rodičom kamaráta môjho kamaráta dosť zima, ale spiacim ľuďom na stoloch, podlahe alebo gauči to zrejme neprekážalo. Nezdržiaval som sa a keď som našiel svoju mikinu a kabát, len som si ich rýchlo na seba dal a vchodovými dverami, ktoré takisto včera nikto nezamkol, vyšiel vonku a domov dokráčal pešo a sám...veď som vlastne vždy bol tak sám...dokonca aj na párty plnej ľudí som pil sám, smial sa sám na svojich vlastných ožranských vtipoch a potom aj sám niekde zaspal...už mi to však bolo celkom jedno...robil som to iba zo žiaľu, ktorý som v tom chcel utopiť...začínalo to však potápať aj mňa.~

Keby to náhodou nebolo zrozumiteľné z popisu, táto kapitola podľa znaku ~ na začiatku a na konci bola písaná z pohľadu chlapca, ktorý bude v tomto príbehu spolu s jednou babou a keď bude kapitola z jej pohľadu, na začiatku a na konci bude znak •

Dúfam, že sa vám príbeh zapáči.

Kajulik