UtterArgent [X-men FF]

• 7. I am so, so sorry •

BEAGLESS, 1973

Zatiaľ čo Logan pozorne a so záujmom počúval Hankov a Charlesov príbeh, Beagless stále chrbtom opretá o kuchynskú linku.

Bolo od Hanka milé, že im obom urobil čaj, pred jedenástimi rokmi to ako správne dievča zvykla robiť iba ona... Zvierala ho v rukách, v šálke, ktorú si pred odchodom pamätala bez prasknutých pavučín v porceláne. Bola to jej autistická šálka, vzala si ju do domu Charlesa Francisa Xaviera, keď opúšťala svoju tetu Lindsey. Charles musel byť po jej odchode zdevastovaný, keď z police vyhádzal všetok porcelán...

Tvoj odchod bol poslednou kvapkou...

Bol zničený, na dne...

Prišiel o Raven, Erika, nohy. A o teba, Beagless...

Škola ho už netešila...

Schopnosti mu spôsobovali bolesť, ktorú predtým necítil...

Každé ďalšie slovo, ktoré tvorilo ich cestu životom, z ktorého ona zbabelo utiekla, ju bodalo v hrudi.

Áno. Neprejde deň, kedy by si svoj odchod prestala vyčítať.

Beagless začula, ako z Hankových úst vyznelo jej meno. Nie jej pravé meno, meno mutanta, ktorý v nej bol, meno jedného z prvých X-menov...

,,Vtedy sa jej hovorilo UtterArgent."

Prelomilo to jej sklený pohľad vrhnutý na rozľahlú záhradu v obloku. Po návrate z hurikánu myšlienok naraz pocítila teplo v jej dlaniach. Čaj bol horúci, teplejší než by človek dokázal udržať na viac ako zopár sekúnd. Našťastie pre ňu, vriaca voda bola len jedným z ďalších zúfalých pokusov spôsobiť jej fyzickú bolesť...

,,Vtedy si to vedela priznať," podotkla, čo možno ani nemala. Jej hlas sa chvel pri každom slove viac ako jej bledé prsty.

Odpila si z vriaceho čaju, aby sa tej slabosti zbavila, no hrča v hrdle veľká asi ako mužská päsť sa nevytratila. Výčitky nezmizli. Všetko tam bolo a bolelo to. Čosi také Beagless necítila už cez päťdesiat rokov.

,,Iste... Schopnosti, ktoré ničia ľudskú psychiku. Mutantné gény..." Skonštatoval McCoy tíšene. ,,Ste si s Charlesom tak podobní."

Ďalšia rana, ktorá Beagless obarila hrdlo viac ako čaj.

Charles sa zbavil schopností, aby mohol chodiť. Beagless sa zbavila znamení, aby mohla zapadnúť. Obaja sa vzdali čohosi, čo im dávalo silu a zároveň ich ničilo z vnútra.

Beagless pokrútila hlavou. Ak existoval hmotný dôkaz protikladov, bola to Leeová a Xavier. Vojna a mier, viera a pochybnosť, dobrota a tvrdohlavosť... Akoukoľvek vlastnosťou Charles vynikal, Beagless vlastnila jej presný opak. Kdeže, nemohli mať čosi také spoločné. Tomu ona odmietala veriť.

,,Bola to chyba," zamrmlala Beagless šeptom. ,,Keby som bola zostala, keby som bola vtedy toho mutanta prijala, skončilo by to inak. On by ma zmeniť dokázal. Spravil by zo mňa UtterArgent, ktorú zo mňa všetci chcete mať - až na mňa. Všetko by dopadlo úplne inak..." Beagless sa zhlboka nadýchla a sklopila pohľad. Zrak jej padol na jedno z predlaktí.

Samozrejme, že tam boli. Znamenia. Tie, ktoré zaisťovali jej odolnosť, silu a schopnosti. Stryker sa ich totiž pokúsil vytiahnuť až o dvanásť rokov neskôr. Ako dávno tomu reálne bolo...

Bolo fajn cítiť tú energiu v oboch rukách naraz. Odkedy ju zbavil znamení na predlaktí, stratila schopnosti v celej ruke. Procedúra bola bolestivejšia, než si vôbec Utter mohla predstaviť. Šťastie, že Williamove plány odhalila včas. Vďaka jeho prezradeniu stihla utiecť skôr, než sa dostal k ramenu a potom k zvyšku tela...