UtterArgent [X-men FF]

• FLASHBACK •

BEAGLESS, 1962

Nedalo sa povedať, že by si Beagless pamätala, kedy sa stihlo zotmieť. Vlastne si ani nepamätala hodinu, v ktorej si to stihla uvedomiť. A po tej určitej jednej ich prešlo už mnoho...

Oddiel X. Tak ich nazvali. Tajný spolok mutantov, ktorý sa rozrastal zo strachu pred Sebastianom Shawom, pred mutantom, ktorý si pri slove deštrukcia nedával servítku pred ústa.

Beagless ani netušila, koľko mutantov po svete vlastne behá, nehovoriac o samotných Spojených štátoch. Odrazu však mala pocit, že sú všade, že už ani nedýcha vzduch, v ktorom by nebol cítiť kúsok mutantskej aury, že už ani nevidí človeka, ktorý by nemal tvár skryvenú strachom zo seba samého.

Nestačilo, že sa stránila aj obyčajným ľuďom, teraz sa musela skrývať ešte aj pred mutantmi. A že to nebolo ľahké...

Raven Darkhölme. Poznala ju len krátko, nie dlhšie než pár týždňov, no stačilo jej jedno potrasenie rukou a výbuch emócií v hlave mladej dievčiny s Beagless trhol dozadu.

Nikdy nebola blondýnkou, ako sa na prvý pohľad zdalo, nemala priezračné zelené oči ani figúru maďarskej modelky. Vlastne sa svojím výzorom celkom podobala samotnej Beagless. Teda až na to, že Leeová mala porcelánovo-bielu pokožku pokrytú sivými znameniami... A sivé oči. A vlasy. A tak všeobecne... No rozhodne pútala menej pozornosti ako modrá žena s mačacími očami a červeným mikádom.

Raven sa zdala byť nečitateľným kusom dreva, odkedy sa stretli ich pohľady. Veselý úsmev, iskričky v očiach... Všetko to bola len pretvárka. Bea jej ju nezazlievala, chápala jej obavy z reakcie spoločnosti, sama im čelila celý svoj život. No napriek tomu sa cítila akási oklamaná. A previnilo. Nerada sa hrabala ľuďom v hlavách, no u Raven to z dákeho dôvodu prišlo samo.

Kiežby vtedy len Beagless vedela, čo bude z dievčiny o pár rokov...

Ďalší mutant v poradí - ryšavý chlapík, Sean. Nevyzeral, že by svojou mutáciou nejako trpel. Mladý chlapec, ktorý jediným výkrikom mohol rozbiť výklady klenotníctva a už nikdy sa doma neukázať. Zaujímavá to schopnosť...

Tretí adept, Angel. Zvláštny druh vážky, ktorý chrlí výbušné slinné vačky. Rozhodne nepatrila do Beainho zoznamu nádejných priateľov.

Darwin. Oh, áno, ten Darwin so schopnosťou pamäťovej peny. Prispôsobil sa tvaru i podmienkam, presne ako taký matrac z teleshoppingu. Kiežby vedela aj Beagless občas splynúť so stenou ako on s lávovým kamením...

Alex Summers, vraj zločinec, no Beagless to tak neprišlo. Neniesol známky mutácie, teda nie viditeľné. Keď zvyšku predvádzal svoje schopnosti, Beagless hypnotizovala akvárium pri protiľahlej stene, takže si ani nestihla odsledovať, čo od neho asi čakať. Nevadí, ona bola pripravená na všetko.

No a nakoniec Hank, Hank McCoy. Zvláštny to vedátor. Ktoby bol povedal, že okrem inteligencie má ten chlapík aj o ruku naviac? Vlastne o dve. Namiesto nôh. Vážne. Ten chlapík bol chodiaca kniha Guinnessových rekordov.

A akoby len Beagless mohla zabudnúť na hlavu celej akcie? Charles Francis Xavier, mladý profesor genetiky, ktorý vyštudoval Oxford. Chytrá to hlava... hlava celého oddielu. Tmel, ktorý držal všetkých mutantov v domnienkách, že život nie je stratený, ale môže nabrať ešte veľa pozitívnych smerov. Premotivovaný mutant, povedala by Bea.

No a ako každý futbalový tím, aj tento potreboval maskota. Tým jejich bol Erik Lehnsherr, pohľadný chlapík s ľahkým nemeckým prízvukom, zvádzavým roláčikom a očami, útrapami vpadnutými do lebky. Vždy musel byť niečo extra. Ovládal kov silou, ktorú z neho Beagless cítila cez pol flotily. Veď bodaj by aj nie, keď sa len pomocou magnetizmu udržal tri metre od ponárajúcej sa ponorky... Aktuálny Charlesov experiment, dalo by sa povedať.