UtterArgent [X-men FF]

• 5. Welcome back •

BEAGLESS, 1973

Beagless sa sníval zvláštny sen. Bol tam Hank. A pohreb jej zosnulej tety. A Charles, ten bol stredobodom všetkých tém, a to za každých okolností. Úplne sa vžila do bolesti, ktorú vtedy cítila a do všetkých ďalších emócii, ktoré ju vtedy trápili. Keď ale otvorila oči a nezbadala pod oknom svojho milovaného kocúra, ale len zošúchanú stoličku s oblečením, ktorú si veľmi dobre pamätala, v sekunde sa prebrala a s ľakom nadskočila v posteli.

Ocitla sa v tmavej izbe s čokoládovými olúpanými tapetami a jediným oknom v strede severnej steny, ktoré ale bolo tak účinne zastreté roletami, že dnu neprenikalo ani desať percent slnečného svetla. V rohu izby bol mohutný šatník z masívu, vďaka ktorému sa už aj tak malý priestor zdal ešte menším. Na protiľahlej stene visel akýsi deprimujúci obraz a spoločne s hrubým kobercom historickej hodnoty tvoril posledné kúsky nábytku v daných priestoroch.

Beagless predýchala svoj prvotný šok a na tvrdom matraci sa pokúsila vyhúpnuť do sedu. Ešte raz si izbu premerala a zo zmätena sa usmiala. ,,Fungovalo to," zašepkala a jej úsmev sa ešte rozšíril. ,,Tomu neverím..."

Zoskočila z postele a bosými nohami prebehla k oknu celá nedočkavá, čo uvidí za jeho závesmi. Trhla s nimi, až jej takmer na hlavu spadla garníža a mechanicky siahla na miesto, kde mala visieť plastová retiazka. Dlho nečakala, takmer okamžite sa jej do očí zarylo ostré svetlo snehu a zatiahnutej oblohy. Cez chumáče snehových vločiek v diaľke zahliadla povedomé vežičky a kúsky obytných domov.

Moskva. Rusko. Neverila vlastným očiam... Naozaj sa vrátila späť. Ten dom by už totiž v súčasnej realite nestál. Zničili ho ešte dávno. Vtedy ju skoro našli, no podarilo sa jej včas utiecť. Bol to dom jej starých rodičov. Už ani nedúfala, že ho niekedy uvidí.

Beagless pootvorila okno a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. Rusko jej chýbalo. Nie tak veľmi ako Aljaška alebo Španielsko, či dokonca Taliansko, no chýbalo. Vlastne nie. Taliansko bolo hrozné. Rusko malo pred ním rozhodne náskok, bez pochýb.

Chladný vzduch ju šteklil na palcoch na nohách, preto okno zatvorila a povzdychla si. Nehľadiac na malé priestory a starý nábytok, ten dom milovala. Cítit jeho charakteristický zatuchnutý pach, vidieť tie spomienky vryté do stien, počuť sneh šmýkajúci sa dolu strechou... Ten dom zahral na struny jej detstva. Možno utieklo v jej prípade prirýchlo, no i tak sa ho snažila užívať čo najviac to šlo. S tetou Lindsey a starými rodičmi by tu trávila čas nonstop. Vlastne by tak urobila aj teraz...

Lenže to si nemohla dovoliť. Musela nájsť Logana. A Charlesa. Vysvetliť mu, čo sa deje, prečo sa nevrátila... Musela mu toho vysvetliť toľko. A Hank. Tomu musela vynadať za to, že ju nechal odísť a bez protestov. Oh, musela toho spraviť toľko a mala na to tak málo času...

New York... Myslíš, že je rozumné vrátiť sa tam po tom, čo-

Na svoje myšlienky si tentokrát neodpovedala. Nevedela na ne odpoveď. Jej vnútro sa zvieralo v každom momente, čo na niečo také pomyslela.

Nemohla nad tým premýšľať. Musela to jednoducho vykonať. Musela sa vrátiť bez otázok v štýle "čo keby". Charles jej dovolil vrátiť sa, a to len preto, že vedel, že Beagless nesklame. A ona ho predsa nemohla sklamať. Nie znova.

Zhodila zo seba nočnú košeľu a obliekla si úzke džíny a sivý sveter - ten milovala. Splýval s jej vlasmi a očami a bolo v ňom neskutočne teplúčko. A taktiež by bol v reálnej dimenzií pravdepodobne vystavený v múzeu...

Nechcem rušiť, ale si tak dvanásť hodín letu od New Yorku. Bez leteniek. Bez peňazí. Len s posolstvom a spomienkami. Takže čo teraz?