I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-11- WANNA SEE RED

7.marec 2021
7.43 hod.

Metro bolo tak naplnené ľuďmi, že tam bolo ťažké dýchať. Jungkook stál na konci kabíny, natlačený na stenu inými telami. Bol rozčúlený, jazyk držal za zubami a putoval po tvárach ľudí.

Bolo tam veľa študentov a detí, ktoré sa držali za ruky s rodičmi, aby sa nestratili v dave alebo ľuďmi s turistickými taškami. Jungkook sa díval do každej tváre, ale akonáhle sa pozrel do ďalšej tváre, nemohol si spomenúť ako vyzerala druhá osoba. Tváre neboli nič, len rozmazané bodkami farieb a mal túžbu vidieť viac červenej farby.

Zo športového vrecka vytiahol zbraň, jeho srdce bilo rýchlejšie a hlava mu klesla. Mal ju zavesenú, že sa dotýkala hrudníka, to bol znak, že je nervózny. Jeho telo bolo v očakávaní.

Nikto mu nevenoval pozornosť, každý bol zaneprázdnený vlastnými vecami. Keď sa dvere zatvorili a metro sa dalo do pohybu, odchádzajúc zo stanice, Jungkook uvoľnil bezpečnostnú poistku a žena, ktorá stála vedľa neho sa otočila za zvukom. Pozrela sa na zbraň v Jungkookových rukách a na chvíľu zostala v tranze od šoku. Jungkook sa len uškrnul a žena otvorila ústa, aby zakričala. ale Jungkook ju predbehol ešte predtým, ako vydala zo seba zvuk.

Jungkook mal štyri minúty, kým metro zastaví na ďalšej stanici. Nepotreboval toľko času. Guľky lietali vzduchom a každý dostal zásah. Jungkook nepočul výkriky, pretože streľba zo zbrane bola hlasnejšie ako hlas ľudí.

Mal dve minúty pred zastavením a podlaha bola pokrytá mŕtvymi telami s tvárami, ktoré si Jungkook nepamätal. Ale červená bola všade, krv bola vidieť a Jungkook sa usmieval. Bola to prvá emócia, ktorú ukázal, ako začal strieľať.

Na druhom konci kabíny započul buchot a Jungkook naklonil hlavu. Opatrne prešiel cez mŕtve telá až k druhému koncu. Muž, ktorý bol mladší ako Jungkook, sedel v rohu, kolená mal pri hrudi. Triasol sa a vzlykal.

„Och? Chýba ti to?"

Muž sa pozrel hore, jeho oči boli sklenené, ktorými zameriaval Jungkooka. Ale keď si uvedomil, že človek so zbraňou stál pred ním, dvihol ruky, aby sa chránil pred guľkami.

„P-Prosím..."

„O čo prosíš? Prosím, zabi ma? Prosím, sprav to rýchlo? Prosím, znetvor ma? O čo prosíš?"

„P-povedz mi... P-Prečo to robíš?"

Jungkook zamrzol na chvíľu a pozrel sa na neho. Potom zameral svoj pohľad a znova vystrelil.

„Pretože som stratil niekoho, môj drahý. A zabíjanie je jediná vec, vďaka ktorej cítim... že som živý."

Všetko bolo pokryté krvou, Jungkook sa otočí, vyhol sa bezpečnostnej kamere a vystúpil z kabíny, keď metro zastavilo na ďalšej stanici.