I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-58- OUTSIDE; PART 2

30.marca; 2021
14.03 hod.

„Jungkook, pozri!" skríkol Taehyung a ukázal na niečo, no Jungkook sa jeho smerom nepozeral. Bol príliš zameraný na jeho žiarivý úsmev a nedokázal od neho odvrátiť zrak.

Prechádzali sa po parku, v ktorom Jungkook nikdy predtým nebol a bol si istý, že je krásny, no jediné, na čo sa pozeral bol Taehyung. Už to bola dlhá doba, čo sa prechádzali a on mohol sledovať, ako mu slnko osvetľuje tvár.

„Jungkook? Ty sa nepozeráš!" Taehyung našpúlil ústa, keď si všimol, že sa Jungkook nepozerá tam, kde ukazuje.

„Prepáč, možno som trochu rozrušený," zasmial sa Jungkook a rýchlo ho pobozkal na pery. „Čo tam bolo, anjelik?"

„Motýľ," zamrmlal Taehyung a pokračoval v chôdzi, stále držiac Jungkooka za ruku, aj keď bol smutný, že Jungkook nevidel to, čo chcel, aby videl. „Bol naozaj krásnej modrej a červenej farby so žltou. Ani si neotočil hlavu."

Jungkook sa usmial, keď bol chlapec tak šťastný iba z jedného motýľa.

„Ah, anjelik. Nemyslím si, že bol krajší ako ty, takže v poriadku, ak som ho nevidel," usmial sa Jungkook a pobozkal ho na chrbát ruky. Striebrovlasý chlapec sa nad tým gestom začervenal a otiahol ruku.

„Ale aj tak si ho mal vidieť," povedal Taehyung a ešte viac sa začervenal, keď Jungkook znovu popadol jeho ruku a preplietol si s ním prsty.

„Určite uvidíme ďalšieho. A ak áno, pozriem sa," sľúbil Jungkook a Taehyung sa naňho pozrel s najjasnejším úsmevom a iskričkami v očiach.

„Sľubuješ?" spýtal sa Taehyung a ako mohol Jungkook niekedy povedať tomuto roztomilému chlapcovi nie?

„Sľubujem," prikývol Jungkook a omotal ruku okolo Taehyungovej hlavy, pritiahnuc si ho bližšie. V skutočnosti ho Jungkook plánoval pobozkať na čelo. No Taehyung sa postavil na špičky a pobozkal ho na pery skôr, než on stihol to, čo chcel.

V momente, kedy sa ich pery stretli, Jungkook počul, ako za nimi pár dôstojníkov zastonalo, no nezaujímalo ho to. Mal v náručí Taehyunga, bozkával ho na verejnosti a nielen za zatvorenými dverami na policajnej stanici. Na ničom inom nezáležalo.

Bohužiaľ, žiadne iné motýle nevideli. Zdalo sa však, že to Taehyungovi nevadí a ani Jungkookovi. Sem-tam sa zastavili, aby si navzájom ukradli bozk. Niektoré bozky boli krátke a sladké, iné dlhé a vášnivejšie, dokonca s okusovaním pier.

„A-anjelik," po jednom z bozkov mu Jungkook vydýchol do pier. Nevedel, čo chce povedať, s skutočnosti chcel iba povedať Taehyungovú prezývku. Preto to zopakoval.

„Anjelik," zopakoval Jungkook a Taehyung hmkol. „K-keď sa jedného dňa dostanem preč... budeme opäť spolu?"

Taehyung prekvapene naklonil hlavu. „Myslel som si, že je to očividné."

„T-to znamená áno?" spýtal sa Jungkook znovu a Taehyung sa zasmial. Jungkook sa naňho s veľkou nádejou pozrel, dúfajúc, že ho neodmietne a so širokým úsmevom prikývne. „Samozrejme."

Jungkook sa naňho pozeral s takou láskou v očiach, že bol presvedčený, že ju Taehyung dokáže vidieť. Keď sa znovu naklonil, aby ho opäť pobozkal, niekto za nimi si odkašľal.

„Pane. Váš čas je u konca," prerušil ich jeden dôstojník. Jungkook sa otočil, pripravený zavrčať na toho, kto mu zabránil pobozkať Taehyunga. No bol to ten dôstojník, ktorého mal Jungkook rád, takže si miesto toho zahryzol do jazyka.

„M-môžem dostať ešte pár minút, prosím?" poprosil Jungkook, no keď sa naňho dôstojník pozrel so súcitnými očami, Jungkook už poznal odpoveď.

„Prepáčte, pane. V skutočnosti už máme päť minút meškanie. Nemôžem vám dať viac času. Taehyung, mohol by si ísť s jedným z mojich kolegov? Ja vezmem Jeona," povedal milý dôstojník, no Jungkook rázne pokrútil hlavou.

„Pôjdem s nejakým iným policajtom. Prosím, môžete so sebou vziať Taehyunga?" spýtal sa Jungkook a znel tak beznádejne, že mu Taehyung jemne stlačil ruku.

„Moji kolegovia vás veľmi nemajú radi, Jeon," povedal dôstojník zamračene. Jungkook len postrčil Taehyunga jeho smerom.

„To je mi jedno. Nechcel, aby ublížili Taehyungovi. Vám verím. Aspoň viac ako im," povedal Jungkook potichu a usmial sa na Taehyunga, zatiaľ čo mu jednou rukou zamával. „Uvidíme sa zajtra, anjelik."

Dôstojník nakoniec prikývol a odviedol Taehyunga preč. Ďalší dvaja dôstojníci sa priblížili k Jungkookovi a chytili ho za ruky, otočiac sa chrbtom. Tesne predtým, než sa Jungkook rýchlo otočil, sledujúc, ako Taeyhung kráča vedľa policajta úplne opačným smerom.

„M-milujem ťa, Tae," zvolal naňho Jungkook.

Taehyung sa otočil a usmial sa. „Tiež ťa milujem."