I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-32- WELL, IT'S STILL MY BIRTHDAY

30. december, 2017
11.56 hod.

Keď sa Taehyung druhýkrát počas svojich narodenín zobudil, pocítil ako ho niekto zozadu objíma. Jungkook vtlačil svoju tvár k jeho krku, takže Taehyung zacítil na koži dych svojho milenca.

Okamžite sa mu v očiach objavili slzy a jemne zatlačil do jeho hrude. Snažil sa nemyslieť na to, že si praje, aby bolo toto každý deň, len sa tešiť z Jungkookovho tepla hneď vedľa seba.

O niekoľko minút sa Taehyung v jeho objatí otočil a čelo pritlačil na to jeho. Kvôli pohybu sa Jungkook prebudil, hladiac Taehyungovi priamo do očí.

„Ahoj, anjelik," zašepkal Jungkook chrapľavo a Taehyungovo telo sa zachvelo.

„Bol si preč," ozval sa Taehyung, zabolelo ho to, že sa nezaujímal, aj keď ho mal Jungkook pri sebe. Chcel ospravedlnenie.

„Viem, anjelik, ale ja-"

„Prestaň," prerušil ho Taehyung a na pery mu položil prst. Inštinktívne ho Jungkook pobozkal a Taehyung sa začervenal.

„Nepotrebujem tvoje lacné výhovorky. Chcem len ospravedlnenie."

„Prepáč, anjelik. Je mi to viac než ľúto, môžeš mi to odpustiť, anjelik?"

„Neviem," prehovoril Taehyung a otočil sa, Jungkook sa mu díval na chrbát, „koniec koncov, rozplakal si ma na narodeniny."

„Fakt je, že sú to tvoje narodeniny. Ale nemal by som ťa nikdy rozplakať, nech sa deje, čo sa deje," zašepkal Jungkooka pritiahol si Taehyunga bližšie k sebe, blondín zalapal po dychu,akonáhle sa jeho chrbát a Jungkooková hruď stretli.

„Môžem pre teba niečo spraviť, anjelik?" Jungkook sa pýtal, čakajúc, čo Taehyung odpovie.

„Dodrž zvyšok sľubu," zamrmlal Taehyung, cítiac, že mu Jungkook pri krku prikývol.

„A nech sa to nezmení."

„Čo tým myslíš?" spýtal sa Jungkook prekvapene.

„Ale nič."