I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-56- MIDDLE OF THE NIGHT

4.marec; 2018
02:47 hod.

Bola noc, keď Taehyung započul otváranie dverí a potom aj zatvorenie. Aj keď bol unavený, čakal na Jungkookov návrat a vďaka vzrušeniu sa posadil a oči otvoril dokorán.

„Jungkook," zvolal, zadržal dych, čakajúc na odpoveď svojho priateľa. Odpoveď nedostal, len sedel medzi vankúšmi a prikrývkami, dívajúc sa na zatvorené dvere s perou medzi zubami.

Taehyung dúfal, že sa dvere otvoria a bude tam stať Jungkook. Bol tam, s naklonenou hlavou na bok. „Prečo si stále hore, anjelik?"

„Jungkookie," Taehyung sa doširoka usmial, zliezol z postele a razil s cestu k Jungkookovi, vrhnúc sa do náruče svojho milenca, „čakal som na teba."

Taehyung sa zachichotal, ruky si zamotal do jeho vlasov a predtým, ako ho pobozkal, silno objal bloďavého mladíka, „Nemusel si na mňa čakať, anjelik."

Taehyung si schoval tvár do Jungkookovho krku a zhlboka sa nadýchol. Strelný prach. A ešte niečo čo pripomínalo dym, všetko zmiešané s jeho voňavkou. Taehyung sa upokojil, zahryzol si do pery. Pochopil, že sa ešte nesprchoval.

„Si v poriadku? Cítil si sa sám?" Jungkook sa zaujímal a viedol ich k posteli, kde si ľahli. Hneď, ako sa dostali k posteli, Taehyung zatlačil Jungkooka do perín. Takže čiernovlások ležal na chrbte a Taehyung na ňom sedel.

„Necítil som sám," Taehyung povedal pravdu, naklonil sa a hlavu položil si na jeho hruď. Obomi rukami mu zašiel do vlasov a začal sa s nimi hrať, zatiaľ čo Jungkook ho hladil po chrbte.

„Takže ehm..." Jungkook začal a slabo sa usmial, keď si Taehyung zaboril nos do jeho košele, „nevadilo by ti, ak by som sa nabudúce zdržal? Vieš, ešte mám nejaké problémy, ktoré vždy zaberajú nejaký čas..."

„Samozrejme, že mi to nebude vadiť," zamrmlal Taehyung do látky Jungkookovej košele a znova sa nadýchol jeho vône, „a vždy na teba budem čakať, babe. Lebo môžem."

Jungkook sa zasmial a Taehyung sa k nemu ešte viac pritisol ako predtým. Na toto čakal o dosť dlhšie ako inokedy, keď bol Jungkook preč. Ale nahlas to nepovedal, pretože miloval čakať na svojho milenca. Nevedel prečo, ale mal z toho dobrý pocit.

Odrazu Taehyung dvihol hlavu, Jungkooka hlboko pobozkal a neodtiahol sa od neho, až do momentu, kedy im nedochádzal kyslík. Po bozku sa mu pozrel do očí a Jungkook sa na neho s prázdnym pohľadom pozrel.

Nepamätal si, kedy naposledy mu Taehyung prejavoval toľko náklonnosti a záujmu. Ale nepýtal sa ho to, len sa tešil, že ho držal v náručí .

„Milujem ťa, anjelik," prehovoril Jungkook a pevne obmotal okolo Taehyunga svoje ruky. Mal v pláne sa rýchlo osprchovať a potom sa maznať so svojim ospalým priateľom. Chcel takto s Taehyungom stráviť nejaký čas, keďže musel ostávať dlhšie. Ale očividne bol v pohode, keď nebol doma.

Čo urobil v predchádzajúcom živote, ak si zaslúžil takéhoto anjelika?

„Tiež ta milujem," usmial sa na Jungkooka. A po mesiacoch to Taehyung konečne myslel vážne.