I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-57- OUTSIDE; PART 1

30.marca; 2021
13.38 hod.

„Jungkookie!" Taehyung sa žiarivo usmial, keď dorazil do miestnosti a pokúsil sa Jungkooka rýchlo pobozkať na pery.

Jungkook chcel otvoriť ústa a posťažovať sa, ako veľmi sa oňho bál, pretože sa Taehyung ráno neobjavil, aby ho navštívil. No Taehyung mu s úškrnom priložil k ústam ruku.

„Ja viem, ja viem. Dnes ráno som tu nebol. Ale to preto, lebo som hovoril s veľmi milým policajtom. Shh, nepozeraj sa tak na mňa, Jungkook, dovoľ mi dokončiť. Keď tvoje súdne konanie sa bude konať o niekoľko dní, ponúkol sa, že ťa nechá ísť na hodinu alebo dve von. Iste, pôjdu aj policajti, ale koho to zaujíma? Môžeme spolu stráviť nejaký čas aj mimo tejto miestnosti!" povedal Taehyung a po celú dobu sa tak usmieval, že Jungkookovi sa zúžili oči a pozorne načúval, ako pochopil, čo striebrovlasý chlapec hovoril.

„Robíš si zo mňa žarty," povedal Jungkook, keď mu Taehyung zložil ruku z úst. Hnev a obavy z toho, že ho Taehyung ráno nenavštívil zmizli a neveriacky naňho pozeral.

„Nie, nerobím," zachichotal sa Taehyung a Jungkooková hruď sa nad tým jeho krásnym zvukom smiechu napla. „Trvalo mi to posledné hodiny, ale dokonca som presvedčil policajtov, aby ti dali dole aj tieto reťaze."

Jungkook sa chystal spýtať, čo všetko pre to musel Taehyung spraviť, no zahryzol si do jazyka. Nechcel zničiť jeho radosť a šťastie. „T-to - ďakujem, anjelik!"

Taehyung sa znovu usmial a cez stále otvorené dvere vošiel dôstojník s kľúčom v ruke. Aj keď si Jungkook nevedel veľmi dobre vybaviť tvár, vedel, že to bol ten policajt, ktorý s ním pred dvoma týždňami zaobchádzal s úctou.

„Ja vás poznám," povedal Jungkook, keď mu muž odomkol reťaze. Taehyung aj dôstojník sa naňho prekvapene pozreli. „Neboli ste hrubý a ani nepríjemný, keď sme sa rozprávali. Boli ste... milý."

Dôstojník sa usmial na Jungkooka, ktorý stále sedel na stoličke aj napriek tomu, že už nebol pripútaný. „No, tiež si bol milý. Taktiež som si myslel, že si zaslúžiš ísť von."

„Ďakujem," povedal Jungkook a natiahol ruku, aby si potriasol s tou policajtovou. Obaja si kývli, potrasúc si rukami a Taehyung sa široko usmial.

Potom sa Jungkook otočil smerom k Taehyungovi a vyskočil takou silou, až stolička spadla. No nezaujímalo ho to a pohol sa vpred, obmotajúc ruky okolo Taehyunga a čo najtuhšie si ho pritiahol k hrudi. Dôstojník opustil miestnosť a zatvoril za sebou dvere.

„Anjelik," zašepkal Jungkook Taehyungovi do vláskov, na čo ho po mesiacoch prvýkrát správne objal.

„Jungkook," povedal Taehyung a pokúsil sa odtiahnuť hlavu, no čiernovlasý si ho držal čo najbližšie. Spojil ich čelá a Taehyung sa pokúsil znovu prehovoriť. „Musíš mi niečo sľúbiť."

„Čokoľvek," Jungkook bez váhania prikývol a Taehyung sa zachichotal. Rýchlo Jungkooka letmo pobozkal na pery a vľúdne sa naňho usmial.

„Nepokúšaj sa utiecť. Nepodľahni pokušeniu. Viem, že tu nechceš byť. Ale prosím, neskúšaj to. Nie teraz," zašepkal Taehyung a zahryzol si do pery. Jungkook bol tak blízko, dokonca cítil na tvári jeho horúci dych.

„Prečo nie, anjelik? Bola by to skvelá príležitosť," odpovedal Jungkook rovnako ticho ako Taehyung.

„Prosím, Kook. Prosím," takmer Taehyung zašepkal a cítil, ako si ho Jungkookové ruky pritiahli bližšie.

„Dobre, sľubujem," povedal Jungkook, hoci si želal, aby mohol urobiť presný opak toho, čo práve sľúbil. No nedokázal odolať Taehyungovmu žobraniu a vzdal sa.

Taehyung vedel, že mu Jungkook neklame a jasne sa usmial. „Ďakujem, zlato."

„Milujem ťa, anjelik," povedal Jungkook naraz a Taehyung sa v jeho náručí trhol, neočakával, že tie slová započuje. Potom sa však uvoľnil a znovu ovinul ruky okolo Jungkooka.

„Ja viem, Kookie," zamrmlal Taehyung a jemne Jungkookovi prečesal vlasy. Ten si zaboril hlavu do Taehyungovho krku a zmätene sa pozrel na muža vo svojom náručí, no keď sa Taehyung naklonil a pobozkal ho, usmial sa.

A keď mu Taehyung uväznil pery, Jungkook sa ani nezaujímal o to, že mu tie slová neopätoval.