I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-70- WE'LL BE TOGETHER, AFTER ALL

2.apríla; 2021 
12:07 hod.

„Jeon."

Jungkook mal stále namierenú zbraň k policajtovej hlave, až kým nepočul vľavo nový hlas. Ľudia prestali kričať, no všetci vybehli z miestnosti.

„Jeon, zlož zbraň."

Len čo Taehyungové oči padli na osobu vedľa Jungkooka, jeho tvár trochu zmäkla, Jungkook konečne rozpoznal hlas. No neodvrátil od Taehyunga zrak, niečoho sa obával, no nevedel čoho.

„ZLOŽTE TÚ ZBRAŇ! ZLOŽTE TÚ SKURVENÚ ZBRAŇ!"

„Ty, sklapni," odvrkol muž vedľa Jungkooka. Bol to kolega policajta, ktorý držal svoju vlastnú zbraň pri Taehyungovej hlave, zjavne chcel Jungkookovi pomôcť. Za najkratší čas sa Jungkook pozrel vľavo a keď uvidel, že má pravdu, uškrnul sa. Bol to policajt, ktorý s ním a Taehyungom zaobchádzal s rešpektom.

„Vieš, Jung, mohol by som ťa zatknúť. Za to, že si použil nevinného občana a dostal ho do nebezpečenstva," pokračoval muž a urobil krok vpred. Jungkook ho sledoval kútikom oka, zatiaľ čo zrak upieral na Taehyunga.

„Hlúposť. Kim nie je nevinný. Stavím sa, že aj on niekoho zabil," skríkol policajt a zatriasol Taehyungom, akoby si myslel, že tak z neho strasie tú imaginárnu zlú stránku. „Aj keby nie, bol v nebezpečenstve už roky, zatiaľ čo žil s tým monštrom."

„ON NIE JE MONŠTRUM!" skríkol Taehyung a bola to prvá vec, ktorú dnes povedal a bol ju schopný počuť aj Jungkook. A spôsob, akým to Taehyung povedal, bolo zo srdca a s láskou, čo ho prinútilo sa usmiať.

„To je v poriadku, anjelik."

Taehyung niekoľkokrát zažmurkal, pretože sa mu nezdalo, ako je Jungkook v poriadku s tým, že ho tento policajt nazýval monštrom. No keď videl Jungkookov vrúcny, no nervózny úsmev, napokon pochopil. Čiernovlasý muž jednoducho nechcel riskovať, zatiaľ čo mal policajt na starosti jeho život.

„A čo tak prepustiť Kim Taehyunga, aby sme zabránili Jeonovi v úteku, hm?" povedal muž pri Jungkookovi a urobil tri kroky vpred. Takmer prešiel polovicu cesty k Taehyungovi a druhému policajtovi. A naraz, keď si všimol, ako sa jeho ruka pomaly hýbe smerom k jeho vlastnej zbrani, Jungkook pochopil, čo plánuje.

„To je dobrý nápad! Hej, dôstojník! Som ochotný spolupracovať, ak pustíte môjho anjelika," povedal rýchlo Jungkook, aby znovu zaujal dôstojníkovu pozornosť. Takto bol muž schopný spraviť niekoľko malých krokov k Taehyungovi a jeho kolegovi bez toho, aby to bolo viditeľné.

„Chcem, aby vás oboch poslali do väzby, kretén."

„Samozrejme, že áno, dôstojník. Ale pustite môjho anjelika," povedal Jungkook a dokonca trochu sklopil zbraň. Pre dôstojníka to očividne znamenalo priznanie prehry, no nevedel, čo je Jungkookovým skutočným zámerom.

Zatiaľ čo sa rozprávali, muž po Jungkookovej ľavej strane čo najpomalšie stále kráčal smerom k Taehyungovi. Taehyung, ktorý sa celý čas pozeral na Jungkooka, aby zostal pokojný, sa nakoniec pozrel na policajta a oči sa mu naplnili slzami, nad čím si muž zahryzol do pery. Slzy ho len popohnali k tomu, aby Taehyungovi a Jungkookovi pomohol.

Keď bol dostatočne blízko, muž vytiahol zbraň a namieril ňou na svojho kolegu. „Nenúťte ma, aby som vystrelil a pustite ho."

Dôstojníka zasiahla zrada jeho vlastného kolegu, no stále držal zbraň pritlačenú k Taehyungovej hlave a rozosmial sa. Aj keď sa to snažil skryť, Jungkook cítil jeho strach a nervozitu.

„Nemáš odvahu na to, aby si ma zastrelil.

Jungkook sa uškrnul.

„Nebudeš sa pre mňa hýbať, anjelik?"

Taehyung sa slabo pousmial a Jungkook napokon stlačil spúšť. No pred jej stlačením, zmenil cieľ a strela zasiahla dôstojníka do ruky a spôsobila, že zbraň s výkrikom pustil.

V nasledujúcom okamihu sa Taehyung oslobodil od muža a vbehol Jungkookovi do náručia. Objatie bolo celkom komplikované, pretože Jungkook mal stále putá, no nejako sa mu podarilo omotať ruky okolo Taehyungovej hlavy a pritlačiť si striebrovlasého chlapca k hrudi.

„Už si pri mne, anjelik," zašepkal Jungkook Taehyungovi do vlasov a spevnil objatie, keď cítil, ako mu tričko zmáčajú slzy. Taehyung sa zachichotal a pobozkal Jungkooka na krk, pretože kvôli polohe, v ktorej sa nachádzali, nedočiahol na Jungkookové pery.

„Jeon? Je mi ľúto, že vás musím prerušiť, ale musíte sa odtiaľto dostať," povedal priateľsky dôstojník a priblížil sa k nim, aby Jungkookovi odomkol putá. Jungkook nevedel, prečo mal kľúče, no nepýtal sa. Miesto toho sa žiarivo usmial, keďže mal už voľné ruky a mohol Taehyunga správne objať.

„Nemám ani skurvenú predstavu, prečo ste mi pomohli, pane, ale veľmi vám ďakujem," poďakoval Jungkook policajtovi a na chvíľu sa pozrel na zraneného muža. Ruku si tisol k uniforme a kňučal bolesťou, pravdepodobne ani nevedel, čo sa okolo neho deje.

„Zaslúžiš si byť slobodný, Jeon," usmial sa policajt a zamračene skontroloval hodinky. „Táto budova bude do pár minút zaplnená všetkými dôstojníkmi v Seoule. Mali by ste odísť skôr, než dorazia. Možno budem schopný vysporiadať sa s týmto kolegom, ale nie s celou stanicou."

„Je ti niečo, čo pre vás môžeme spraviť, pane?" spýtal sa Jungkook, keď napokon pustil Taehyunga a otočil sa k dôstojníkovi.

„Stačí, ak si vyberieš iné mesto pre svoju prácu. Nechcem opäť namieriť zbraň na svojho kolegu, len aby som vás dostal z problémov," zasmial sa muž a usmial sa na Taehyunga, zatiaľ čo Jungkook s úsmevom na perách prikývol.

„Odídeme z Kórey, pane. Ešte raz vám ďakujem za pomoc," Jungkook sa mu trochu poklonil a Taehyung musel potlačiť úsmev. Nikdy nevidel, aby sa Jungkook niekomu uklonil. „Možno sa jedného dňa znovu uvidíme.

„Dúfam, že nie," pokrútil hlavou dôstojník, no na tvári mal obrovský úsmev, na čo im zamával na rozlúčku. „Veľa šťastia!"

Jungkook už nezareagoval, len sa poslednýkrát cez rameno naňho pozrel, na čo si s Taehyungom preplietol prsty a utiekli z budovy.

„Teraz sa vezmeme, Kookie?"

„Áno. Áno, vezmeme, áno. Bože, naozaj veľmi ťa milujem, anjelik."

„Povedz to ešte raz."

„Čo?"

„To slovo."

„Anjelik." 

the end. 

Toto je koniec ☺ Ďakujeme, že ste vydržali až do konca a radi si v komentároch prečítame váš názor 💗