I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-6- EVERYTHING FOR MY ANGEL

28.september, 2016
18.42 hod.

„Babe? Som doma!" zvolal Jungkook, keď vstúpil do svojho bytu. Započul malé kroky a usmial sa, akonáhle za rohom uvidel svojho prichádzajúceho priateľa, ktorý si chrbtom ruky, zakrytou rukávom nadmernej mikiny pretrel ospalé očká. Taehyung vyzeral unavený, jeho oči boli stále do polovice zatvorené a Jungkookovi takmer vybuchol hrudník, pretože vyzeral tak maličký a rozkošný.

„Aw, vstal si iba kvôli mne, zlatko?" spýtal sa Jungkook, keď roztvoril ruky a vtiahol si Taehyunga do objatia. Blonďavý chlapec prikývol, pritúlil sa tvárou do Jungkookovej hrude a hlboko vdýchol vôňu mladšieho.

„Chýbal si mi," zamrmlal Taehyung a zapriadol, na čo ho Jungkook jemne potľapkal po hlávke. Bolo to iba niekoľko hodín, no Taehyung túžil po Jungkookovom dotyku už v okamihu, kedy opustil dom.

„Aj mne si chýbal," usmial sa Jungkook do Taehyungových vláskov a trošku ho odtiahol, vďaka čomu pri strate kontaktu blondiačik zakňučal.

„Shh, baby. Priniesol som ti niečo. Len mi dovoľ to vytiahnuť z tašky a potom môžeme ísť na gauč, dobre?" povedal Jungkook a Taehyungovú sklamanú tvár vystriedala jasná radosť.

„Priniesol si mi niečo? Oh, už teraz to milujem, Jungkookie!" zasmial sa Taehyung a potľapkával rukami.

„Čo keby sme išli najprv na gauč a otvorili to tam, huh?" navrhol Jungkook, Taehyung prikývol a prakticky až do obývačky poskakoval. Z jeho tváre zmizli náznaky únavy a skočil na gauč tak, že sa Jungkook pousmial.

Jungkook si sadol vedľa Taehyunga a nohy staršieho boli priamo oproti Jungkookovej hrude, zatiaľ čo starostlivo otváral malú krabičku. Keďže Jungkook vedel, čo bolo vo vnútri, nemusel to ani vidieť a zameral sa na masírovanie Taehyungovho zátylku.

„Jungkook! To je..." povedal Taehyung, keď vytiahol tenký náhrdelník. Šperk bol vyrobený z čistého striebra a po celej dĺžke mal umiestnených niekoľko maličkých smaragdov.

„Páči sa ti, baby?" spýtal sa Jungkook zamyslene, hoci už odpoveď poznal. Bol to náhrdelník, o ktorého kúpe Taehyung premýšľal niekoľko mesiacov, no vždy povedal, že je príliš drahý. Jungkooka to nezaujímalo. Nebolo nič, čo by nespravil pre svoju lásku.

„Jungkook... prečo si... nemusel si," zašepkal Taehyung a s pootvorenými ústami sa pozeral na náhrdelník vo svojich rukách.

„Pre môjho anjelika všetko," usmial sa Jungkook a pobozkal Taehyunga na tvár, ukazujúc mu, že už o darčeku nechce diskutovať.

„Môžeš mi ho, prosím, dať?" poprosil Taehyung a predal náhrdelník Jungkookovi, zakloniac hlavu trochu dopredu, čím sa mu z krku vlásky trochu odhrnuli a mladšiemu to uľahčilo, aby mu ho nasadil.

„Vyzeráš pekne, Taehyung," pochválil ho Jungkook a rozplýval sa, keď sa naňho Taehyung usmial, na čo sa otočil, aby mu poďakoval za náhrdelník a zaplavil ho bozkami.

„Milujem ťa."