I'm better with you [Vkook; TR] ✔

-17- TEN MINUTES

12.marec, 2021
10.21 hod.

Práve vo dverách stál Taehyung a absolútne nič nerobil. Doslova len stál a pozeral na papier pred Jungkookom, aby sa naňho nemusel pozerať.

„No, myslím si, že on je ten na koho si čakal, Jeon. Nechám vás tu samých." Mužovi zovrelo hrdlo, vstal a ponúkol Taehyungovi stoličku, na ktorej sedel.

Taehyung sa konečne pohol a kráčal dopredu, čo najrýchlejšie sa posadiac, pretože nohy sa mu zrazu začali silno chvieť.

„Máte desať minút," informoval ich muž a odišiel, zatvoriac za sebou dvere a vtedy nastalo mŕtve ticho. Taehyungovo srdce nikdy nebilo tak rýchlo a chystal sa zo seba dostať von pocity a emócie, ktoré v ňom boli, no bezvýrazne zízal na stôl pred sebou. Nemohol ukázať, ako sa cíti, ako je v tomto momente zmätený a zlomený.

Na druhej strane, Jungkook od Taehyunga neodvrátil zrak ani na chvíľu. Trochu sa naklonil a snažil sa vziať do úvahy všetky aspekty Taehyungovej krásy. Jungkook nemohol povedať, čo teraz cíti, no onedlho, bez toho, aby si to uvedomil, mu začali po tvári stekať slzy.

Boli úplne prehodený. Zdalo sa, že Taehyung nie je touto situáciou nijako ovplyvnený, vyhýbajúc sa Jungkookovmu pohľadu, pričom mu v hrudníku len narastali absolútne nepríjemné pocity.

„T-tae," zašepkal Jungkook, jeho hlas bol chrapľavý, pretože neprehovoril celé týždne.

Taehyung prehltol. Nepočul Jungkookov hlas niekoľko mesiacov a znel, akoby počul úplne iného človeka. Bolo to iba jeho meno, tri písmená, no Taehyung mohol počuť každú minútu bolesti, ktorú Jungkook za posledné mesiace prekonal.

„T-tae," povedal znova Jungkook, no tentokrát so srdcervúcim vzlykaním. Taehyung zavrel oči. Bez ohľadu na to, čo Jungkook spravil, bez ohľadu na to, čo sa medzi nimi stalo, Taehyung tak Jungkooka nemohol počuť. Takže nakoniec vzhliadol a pozrel sa priamo do Jungkookových očí plných sĺz.

„Ahoj, Kookie."