Pár nebezpečne dlhých sekúnd si iba hľadeli do očí. Svetlonoska potom opatrne cúvla a zastala obďaleč.
Zephyr prerývane dýchala (predstavte si to ako situáciu Štikúta v jednotke, keď prerezal Bezzubému tie laná a ten "useless reptile" naňho potom nareval 😂 a Štikút bol z toho chudák taký roztrasený potom) a chvíľu nemala silu ani chuť sa zo zeme zdvihnúť, alebo sa pohnúť. Po chvíli sa však akosi pozviechala a uprene sa zadívala na dračicu.
Tá veľavravne sedela s bielym chvostom okolo nôh a pohľad opätovala. Akonáhle Zephyr vstala, znova sa k nej vrhla ale keď zbadala ako Zephyr znovu takmer od prekvapenia spadla, spomalila pohyby.
Pomalým krokom podišla k Zephyr a zastala kúsok pred ňou.
Zephyr spravila krok. Dračica sa nepohla. Urobila ďalšie tri, a keby vystrela ruku, dotkla by sa jej nosa.
Zephyr ruku opatrne vystrela, ale ešte sa jej nedotkla.
Dračica akoby ruku nevidela, iba sledovala, čo Zephyr urobí.
Zephyr pred očami prebehol celý príbeh, ako jej otec vravel, že sa zblížil s Bezzubým.
Odvrátila hlavu a ruku ešte viac posunula k dračici.
I chvíľu pocítila na ruke tlak. Dračica sa dotkla jej ruky. Zephyr takmer nadšením vykríkla. Natešene sa obrátila späť k dračici, tá však nestrácala čas, Zephyr zozadu obišla, podrazila jej nohy a vyhodila ju mierne do vzduchu. Keď Zephyr znovu klesla, ocitla sa na chrbte Nočnej Svetlonosky.
,,Sky, čo to..."
Dračica vzlietla a Zephyr sa ledva zachytila o jej krk. Začali stúpať k oblohe, a Zephyr celý čas hlasno jačala, no sama nevedela či od strachu alebo od radosti. Dračica však nad oblakmi prudko spomalila a leteli už iba rovno. Zephyr sa chvíľu predýchavala, a po pár sekundách sa donútila otvoriť oči.
,,Bohovia.." uznanlivo sa obzerala okolo seba. ,,A teraz, čo so mnou plánuješ robiť? Uniesť ma? Požadovať výkupné? Zožrať ma? Obetovať ma nejakému obriemu drakovi?“
Dračica ju uchom treskla po ruke.
,,Okej, tak ani jedno z toho. Ale načo si ma teda potom..."
Dračica zložila krídla a začala klesať.
Zastali nad úplne vypáleným lesom, pár stromov ešte dohorievalo.
A v týchto oranžových plameňoch sa z času na čas mihali čierne siluety veľkých tvorov.
Sky sa obzrela na svoju novú jazdkyňu, ktorá šokovane hľadela na tú skazu.
Zephyr sa s pochopením pozrela na Silver Sky.
Už chápala, čo sa jej snažila povedať.
,,Draky sa vracajú..." vydýchla.
Kratšia časť, ale neviem ako ju predĺžiť. Takže, pokúsim sa sľúbiť, že nová bude čoskoro.
Aj keď mám dokopy možno 3 čitateľov, sľubujem 😂
BlueAviska💙
YOU ARE READING
We Go Where No One Goes
FanfictionPríbeh o Štikútovej dcére Zephyr, ktorá sa spriatelí s dračicou, mláďaťom Bezzubého. Deti dvoch dávnych priateľov - dcéra Štikúta, Zephyr a dcéra Bezzubého, Nočná svetlonoska - sa stretnú jedného dňa v lese, a zložitou cestou sa pokúsia spriateliť...
