Kapitola Prvá

186 14 3
                                    

Desaťročná Zephyr schádzala dolu schodmi. Zastala na poslednom a poobzerala sa, aby zistila, či je otec doma. Prvého zbadala jej sedemročného brata Nuffinka, ako sa hral s plyšovým vreteňovcom. Na druhej strane miestnosti sedela jej matka a pozerala do mapy.
Zephyr k nej podišla a nakukla jej cez plece.
,,Čo robíš?“ spýtala sa zaujato a očami sledovala miesto, kde sa dívala jej mama.
,,Ahoj, zlatko." Astrid ju pohladila po ryšavých vlasoch a prstom ďalej behala po mape. ,,Ocko mi vravel o ďalšom novom mieste. Skúšam určiť, ktorým smerom by som ho hľadala."
,,Kde je ocko?“ nadviazala Zephyr okamžite na zmienku o Štikútovi.
,,Dnes je s Bezzubým," Astrid vstala aby Zephyr podala plátok ryby.
Zephyr si ho ochotne vzala a lačne si odhryzla. S plnými ústami pokračovala: ,,Šiel do Skrytého sveta?“
Astrid prikývla a otočila sa za jej bratom. Nuffink ich teraz pozoroval.
Zephyr si znova odhryzla a vzala si kus pečiva.
,,Mami?“ Nuffink vstal a preletel okolo Zephyr. Tá sa zamračila a šla ho napomenúť, nech dáva pozor, ale všimla si, čo ho upútalo.
Nuffink stál pri okne a sledoval tri hrozné hrôzy, ktoré sa vonku škriepili o malú sliepku. Sliepka však využila ich nepozornosť a odletela preč.
Zephyr videla, ako sa mama usmieva.
,,Aké to bolo, mať draka?" Zephyr sa zavesila do matky.
,,Mala som Víchricu rada," povedala Astrid. ,,A stále ju mám rada. Nie je predsa tak ďaleko. Ale myslím, že je šťastná, keď je voľná."
,,A ty?" spýtal sa Nuffink, zelené oči upieral na mamu.
Astrid sa naňho dlho dívala. Potom sa usmiala.
,,Som rada, že je Víchrica šťastná. A samozrejme, občas si ešte zalietame, a myslím, že takto nám to vyhovuje obom. Aj keď mi občas chýbajú naše výpravy dračích jazdcov."
Zephyr pomaly prikývla a rozhodla sa, že sa pôjde poobzerať po tých hrozných hrôzach.
Vzala si jednu surovú rybu a bežala sa pozrieť von.

Zephyr už sa pozrela za každý strom a nazrela do každej diery. Teraz si kopala kameň smerom k lesu, stále hľadajúc nejaký pohyb v korunách stromov. Les bol však dokonale nehybný, a ak sa niečo na strome pohlo, tak to bol vták.
Zephyr sa sklamane posadila na prevrátený strom a kameň odkopla do najbližšieho kríka.
Zrazu krík zašušťal a ozvalo sa tlmené zavrčanie.
Zephyr vyskočila a začala sa pomaly približovať smerom ku kríku.
Rozoznala bielu siluetu, a keď si uvedomila o koho ide, rozveselila sa.
,,Svetlá beska!“ zvolala a rozhrnula vetvy na kríku.
Namiesto veľkých modrých očí ju však prepaľovali zelené oči, so zúženými zreničkami a kontrastovali s čiernymi ostňami na čele.
Zephyr preglgla.
,,Nočný svetlonos... Tvoj otec je najlepší priateľ môjho otca!"
Nočný svetlonos vyletel a zrazil Zephyr k zemi.
Zephyr sa pozerala do čiernych úzkych zreničiek a zrýchlene dýchala.
,,Videl si ma predsa! Keď som bola menšia. A ty si tiež bol menší. Pamätáš si na mňa? Pekne si vyrástol, za dva roky."
Nočný svetlonos zavrčal a vyskočil. Zephyr ho videla utekať, chystal sa vzlietnuť. Bleskovo vytiahla rybu, zdvihla ju do výšky a zapískala.
Nočný svetlonos sa podráždene otočil, ale keď zbadal rybu, zamyslel sa.
Po chvíli sa neochotne priblížil a sadol si dobré tri metre od Zephyr.
Zephyr sa usmiala.
,,Vedela som, že budeš chcieť rybu." spravila pár krokov a zmenšila diaľku medzi nimi.
,,Si drak alebo dračica?“ napadlo ju.
Nočný svetlonos zafučal, sadol si a obkrútil si chvost okolo labiek. Potom si sadol a začal si jednu z láb olizovať. Zephyr si všimla, že jedna blana na chvoste bola černejšia než druhá.
,,Ak by si bola drak, predpokladám, že by si nedávala taký dôraz na vzhľad," podotkla Zephyr logicky.
Teraz už Nočná svetlonoska sa prestala olizovať a znova uprela pohľad na makrelu.
Zephyr ju k nej opatrne zdvihla.
Nočná svetlonoska po nej v mihu chňapla - Zephyr si ani nestihla všimnúť, či má vysúvací chrup, ako vravel jej otec - a makrela zmizla.
Na tomto mieste Zephyr predpokladala, že Nočná svetlonoska ju začne oňuchávať, a možno, tak ako Bezzubý jej polku vyvráti, ale Nočná svetlonoska dvakrát potiahla nosom a keď zistila, že Zephyr viac rýb nemá, otočila sa a chystala sa odletieť.
,,Hej!" Zephyr sa za ňou rozbehla. ,,Vážne teraz odídeš? Chcela som mať s tebou taký vzťah, aký mal otec s Bezzubým!“
Nočná svetlonoska sa však ani len neobzrela a letela späť k domovu. Zephyr nahnevane dupla nohou.

We Go Where No One Goes Onde histórias criam vida. Descubra agora