We Go Where No One Goes

Kapitola Druhá

Zephyr ležala v posteli s otvorenými očami.
Odkedy včera odletela Nočná Svetlonoska, Zephyr nemyslela na nič iné. Pred očami stále mala obraz odlietajúceho skoro úplne bieleho draka.
Keď sa potom vrátila domov, ani slovom sa o svojom zážitku nezmenila.
Nie, kým tú záležitosť nepreskúma a dôkladne nad ňou nepouvažuje.
Čo zároveň znamenalo, že Zephyr bude pravdepodobne hneď od skorého rána stáť v lese a hľadať Svetlonosku.
Zephyr už nevedela, čo môže takto v spánku vyriešiť v súvislosti s dračicou. Rozhodla sa teda, že poležiačky sa dá vymyslieť meno - nebude predsa tak úžasného draka volať Nočná Svetlonoska!
Premýšľala - malo by to byť stručné meno, krátke a výstižné, ale zároveň aj vznešené a hodné dcéry Alfa draka.
Na druhej strane, tento konkrétny drak sa predsa volal BEZZUBÝ. A nech si otec hovorí čo chce, Zephyr by takto nepomenovala ani Hroznú Hrôzu.
Zephyr premýšľala a premýšľala, rozhodla sa totiž, že dá dračici dve mená - avšak také, aby ju zároveň mohla volať iba jedným z nich. Okrem toho si vôbec nebola istá, či dračica meno schváli, preto sa veľmi snažila.
Nakoniec sa rozhodla, že dračicu by mohla volať Silver Sky, keďže Zephyr si všimla, že podobne ako jej matka, aj Svetlonoska sa zvláštne trbliece - Svetlej beske sa však na koži odrážala fialová farba, zatiaľ čo Svetlonoska sa ligotala akosi zvláštne striebristo.
Zephyr sa však o chvíľu v myšlienkach rýchlo strácala, a vôbec si nevšimla, kedy zaspala.

Ráno Zephyr vstala za polovicu času, ako obvykle - nemohla sa dočkať, kedy sa bude môcť vykradnúť von.
Jedlo do seba tiež iba nahádzala, a neskôr si ani nemohla spomenúť, čo vlastne jedla. Myšlienky jej totižto lietali úplne inde, a síce nie tak ďaleko od jej domova.
A akonáhle sa jej naskytla vhodná príležitosť, Zephyr sa rýchlym krokom pobrala do lesa.
Keď prišla na miesto, kde včera Svetlonosku stretla, pozorne sa obzerala okolo seba, aby ju neprehliadla. Nazrela za každý krík a pozrela sa do každej koruny, či náhodou nesedí na konári, ale po dračici nebolo ani stopy.
Zephyr vedela, že napriek tomu, že Svetlonoska je už poriadne veľká, nedospela do svojej úplnej veľkosti.
Zároveň však vedela, že ak by jej - niekedy ďaleko v budúcnosti, čistou náhodou - Svetlonoska dovolila vysadnúť, bez problémov by ju uniesla už teraz.
Zephyr vystriedala už asi desať póz, v akých ležala na kmeni, a radšej nechcela vedieť, koľko je hodín.
Po Svetlonoske však stále nebolo ani stopy.
Zephyr to teda vzdala. Pochopila, že to, že tu včera Svetlonoska snorila neznamená, že príde aj dnes. Možno nepríde už vôbec. Alebo sa možno stalo niečo špeciálne, veď ani otec sa včera nevrátil - Zephyr však dúfala, že iba prespal na nejakom z novoobjavených ostrovoch.
Zephyr to nakoniec vzdala a pobrala sa k domovu.
Zhora sa ozval dračí škrek.
Zephyr sa bleskovo otočila a vyvrátila hlavu dohora.
Z oblohy sa elegantne zniesla Nočná Svetlonoska a pristála uprostred čistiny.
Zephyr k nej pristúpila a navzájom si s dračicou hľadeli do očí.
Vyhrala dračica, pretože Zephyr žmurkla prvá.
Svetlonoske sa z hrdla ozvalo víťazné zakikiríkanie, ale potom si zrejme uvedomila, že už nie je mláďa, vedľa seba má človeka a ešte by aj mala pôsobiť divoko a vznešene.
Prikrčila sa do obrannej pozície a zavrčala.
Zephyr si však nelámala hlavu - vybrala rybu a vyhodila ju do vzduchu.
Nočná Svetlonoska bola očividne hladná, rybu zhltla už v letku.
Zephyr jej dala ešte pár rýb, a potom sa nesmelo ozvala.
,,Mala by si mať nejaké meno." začala zdráhavo.
Dračica naklonila hlavu nabok a elegantne sa usadila iba kúsok oproti Zephyr. Tá to považovala za úspech a pokračovala:
,,Vzhľadom na to, že sa tak zvláštne strieborne trblieceš, ako sa ti pozdáva meno Silver Sky? Ale pravdepodobne ti väčšinu času budem vravieť iba Sky."
Svetlonoska nedala najavo odmietnutie, iba opätovala pohľad. Zephyr to vnímala ako súhlas.
,,Skvelé, Sky. A čo chceš robiť teraz?"
Sky vstala a vošla hlbšie do lesa. Po chvíli sa obzrela a zastala.
,,Mám... Chceš, aby som šla za tebou?"
Sky sa otočila späť a pokračovala v ceste. Zephyr si zdvihla veci a uháňala za svojou novou kamarátkou.
Dračica sa každú chvíľu obzrela, a až keď zbadala Zephyr, pokračovala v ceste. Šli sotva pár minút, keď Svetlonoska definitívne zastala a vošla do stredu akejsi planiny, úplne bez stromov, niekde bola tráva a niekde suchá zem, a s očakávaním sa pozrela na Zephyr.
Tá sa obzerala okolo seba, nechápajúc, čo je na tomto mieste špeciálne.
Vyzeralo to skôr tak, akoby to bolo nejaké špeciálne miesto na tréning.
,,Tréning..." svitlo Zephyr.
,,Ale... Si predsa divoký drak. Nepotrebuješ jazdca. Som si takmer istá, že ho nechceš..." uvažovala Zephyr nahlas.
Vtom sa im nad hlavami ozval dračí rev.
Zephyr v rýchlosti rozoznala čierne obrysy draka na oblohe, a chcela sa zamerať hlavne na anatómiu, aby zistila o aké plemeno ide, ale Sky sa hodila do najbližšieho porastu a chvostom nemotorne strhla Zephyr so sebou.
Zostali v polohe, keď obe ležali na zemi a dračica mala cez Zephyr preložené ľavé krídlo. Zephyr sa aj bála dýchať, tak bola prekvapená z tej blízkosti.
Keď si boli isté, že drak už ponad les preletel, Sky vstala a odskočila od Zephyr. Potom znovu zavrčala a začala sa nebezpečne blížiť k Zephyr.
Tá začala cúvať, a aj by sa jej to darilo, keby nezakopla o konár a nespadla na zem. Dračica k nej ľahko doskočila a zastala tesne nad ňou.

Názory? 😂🖖
Ach, mňa to tak baví.
Viete, s kamarátkou sme si povedali, že ak nám neurobia pokračovanie, urobíme si ho samé.. Píšem ho ja, ale ona schvaľuje moje názory 😂
Toto je jedna z alternatív pokračovania. Moja najobľúbenejšia alternatíva.
V každom prípade, nateraz zthorom  (niečo ako zbohom, ale nuž, my vikingovia veríme v Thora), za hodinu ide Race to the Edge, idem sa pripravovať 😍😂🌫️
S pozdravom,
BlueAviska 💙