Toto slovo vniklo,
keď mi všetko uniklo.Zahmlené oči,chabá myseľ,
zla povaha a povesť,
ako sa mám cez tento profil povzniesť.Ustrihnuté krídla no i tak lietam,
zlomené srdce no i tak bije,
hádam poletím šťastne niekam,
kde srdce znova ožije.Krvavé žily pretínajú moje svedomie,
no i tak nesiem svoj kríž,
dúfam že sa prenesiem z týchto kríz.Duša zatvorená v klietke
okolo hrdla tŕňový náhrdelník,
hádam sa z tej klece dostanem ako kúzelník,
hádam strhnem bolestivý náhrdelník
a nahradí ho zlatý koník.To slovo láska,
ktoré neviem pochopiť,
ten pocit,
ktorý neviem srdcom zachytiť.Láska uchytila sa mi v srdci ako dievča v oku,
a napriek tomu jej nechápem a nemám ju po boku.Zlomený hlas nevie povedať čo si myslí,
Zdrvujúca láska nevie naznačiť čo cíti.Chabé šance mám,
no i tak sa nevzdám.Veľa šancí mi už život ponúkol,
a ja som ich odvrhol.Nechal som ich zahodené a nevyužité,
a preto sa šance cítia zneužité.Nechápem slovu :
láska, nádej, život
Radšej som ich zahodil
a nechal sa viesť cez bludný a chladný prívod.Moje pocity,
choďte do riti!Zápchavám uši,
zatváram oči,
idem ako slepec z barlou,
všetko vo mne horí ako pohár s kávou.Nevnímam, iba pokývam hlavou,
lebo som chromtavý mrzák s barlou.Výdych a nádych,
kráčam po boku s barlou po chodníkoch stálych,
po chodníkoch starých a ľútosťou zaprášených.Smiech, radosť,tá duša nespozná,
iba tvrdosť a smútok rozpozná.Bili,bili, klincami hlboko do rán,
na krv z tela si prišlo pochutnať mnoho vrán.Ladne trhajú mäso z tela,
už je obžrata celá.Iba kosť biela a holá,
čo kedysi súčasťou tela bola.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...