Blúdim v tme, brázdim sa tým pralesom,
v tme ponorení naveky som,
na do mnou je počuť vtáči spev a nad hlavou my tôni strom,
v okolí je búrka a ja som jej strojcom.
Ladním krokom idem vpred,
nechávam za sebou ten svet,
sadám a beriem si sladký med,
dávam ho do vačku a opúšťam kvet.
Na cestu mi žiari hviezda na oblohe,
slnko zapadá a ja sa ocítam v tme,
moje oči blúdia ako v hmle,
priezračný ako vodopád sme.
Blúdim v tme,brázdiť sa tým pralesom,
v tme ponorení naveky som,
na do mnou je počuť vtáči spev a nad hlavou my tôni strom,
v okolí je búrka a ja som jej strojcom.
Voda tečie z hôr,
z vody skáče do vzduchu uhor.
Medvedík Čistotný pije vodu z hôr,
vzduchom sa šíri smrtiací mor,
červotoč sa skrýva pod kôrou,
morská voda je ochutená soľou.
V diaľke je počuť bzukot včieľ,
v diaľke počuť pukot skiel,
na bojovom poli počuť strely z del,
na zemi sa povaľuje tisíc mŕtvych tiel.
Zeleň je skrytá pod tieňom,
myseľ je ukrytá po tôňou,
vonku sa šíri koláč s jeho vábivou vôňou.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
