Blesky bičujú nebo
po pláži pred búrkou uteká Sebo.
Ruky vo vreckách
uteká domov a v očiach strach.
Beží , beží , beží
obloha sa zbláznila ,
a to pretože cez leto na pláži sneží ,
no búrka neustúpila
no namiesto toho sa beznádej k nemu vrátila.
Strach mu tlačí na hrudník
na pláži rastie mach a trávnik.
Uteká, uteká ,uteká
no podkne sa o kameň na piesku
pochitila ho strach a panika.
Pomaly sa stáva hore
lenže blesk ho pošle k zemi dole.
Zakričí : ,, Áááá, Áááá, to bolí, "
bunda a ruka mu horí.
Mäso sa pomaly zohrieva,
rána neprestajne bolieva,
od strachu a bolesti Sebo omdlieva.
Sebo padá a padá
jeho telo sa k zemi skladá.
ESTÁS LEYENDO
POCITY V BÁSŇACH
PoesíaKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
