Zo zeme sa zrodil,
s vody sa napil
životom sa obalil,
nádej im splodil.
A to všetko, len preto,
aby svet k lepšiemu zmenil,
ide si chudobu a napriek tomu retro,
a napriek tomu ho svet zradil.
Korunu nenosí, no i tak kraľuje
Topánky nemá a chodí bosý,
šaty otŕhané
a vlasy ostrihané.
Duša dobrá sťa melódia huslí,
Sily má viac než Brusli,
Rozum ten mu tiež však nechýba,
ten, kto ho nevyužíva, toho je to chyba.
Zrak čo hľadí ponad hory, doliny,
pohľadom čo vysáva život zo zeme,
očami čo vidí cez vodu
a dychom čo vysáva vzduch.
Pery červené ako ruža,
tvar biela ako ryža,
to je chlap,
to sila muža.
Opásaný múdrosťou a silou,
vlastnosťou štedrou a milou,
kráča sám a polonahý pred ľuďom,
hlása silným hlasom sťa basa.
Kráča prašnou cestou,
pred ľuďom hoc i kráľ,
vedie sa tou hviezdou,
len aby im pravdu povedal.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
