Prenasleduje ma to šedé ,
to čierne ,
čo vo mne prebúdza spomienky temné.
Utekám pred ním a nastupujem na lietadlo,
no nezbavím sa ho,
pretože je ako lepidlo.
Drží sa ma ako kliešť,
chce ma na temné cesty zviesť.
Ruku mi podáva,
nešťastie do budúceho života rozdáva.
Srdce silno bije,
hádam mi zlobou nezhnije.
Bežím so strachom v duši,
a s plačom v očiach,
strach mi hrdlo suší,
a srdce my nervózne búši.
Na tele každý chlp naježený,
a život pred sebou stratený.
Bežím bezhlavo vpred,
bežím bez cieľa ďalej vpred,
nevnímam teraz žije už len, pre svet.
Utekám pred tým prízrakom,
utekám pred psychickým príznakom a pred priznaním.
Stále sa mi tá tma lepí na podrážku,
čaká že, prijmem tu porážku.
Bežím a idem ďalej,
lenže on je stále za mnou,
Bežím po tej ceste starej,
lenže on už čaká, pretože je predo mnou.
Zdesene cúvnem,
a zrazu sa podknem a padnem.
Padám nie na zem,
ale do prázdna,
prestáva to byť sranda.
Vravím zmizni,
lenže on hovorí stíchni.
ESTÁS LEYENDO
POCITY V BÁSŇACH
PoesíaKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
