Kedysik tak dávno,
že už ani neviem kedy,
zostalo len prázdno,
smútok tam od vtedy sedí.
Slza za slzou sa liala,
Na mokrom líci pristála,
červené oči a zlomené srdce,
svet sa točí sťapletené vrece vo vetre.
Zo srdca tečie jed,
kruty je tento svet,
jed sladký sťa med,
svet krásny sa kvet.
Všetky sny zmizli,
depresie tu prišli,
my sme sa tu zišli,
aby sme s tadiaľ ušli.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
