Elán vyprchol a zostal dych,
už opäť neviem čo mám
bez teba robiť .
Roky ubehli a my sme sa ako ovce,
bez pastiera preč od seba do lesa rozbehli.
Zrak oslepila hmla
očné bielka sú ako zo skla.
Neviem bez teba žiť.
Nevie mi bez teba biť.
Bolesť tlačí na srdce,
ako kamene na plece.
Uväznila sa má v tej sieti,
tam kde temnota svieti.
Uvrhla si ma do mora na dno,
v mojich pľúcach zostalo prázdno.
Bolí ma duša,
cítim akoby do nej strelila kuša.
Bez dychu a s kameňom na pleciach,
padám do tých chladných hlbín,
Cítim ako mi tlak udiera do slabín,
až sa cítim ako tam starnem,
asi tam zostanem.
Zostanem tam pod vodou.
Zostárnem tam pod vodou.
Zhnijem , prehnijem
pretože už dlhé roky nežijem.
ESTÁS LEYENDO
POCITY V BÁSŇACH
PoesíaKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
