SYSTÉM KLAMSTVA

1. Časť

,,Dobré ránko, Kian."

,,Dobré, Martha," slušne som odzdravil recepčnú, ktorá tu pracovala snáď celú večnosť. Zamestnal ju ešte otec, keď Hayden Company začínala. Pracovala tu vlastne od jej začiatkov. Bolo to vidieť na jej rokmi poznačenej tvári a na sivých vlasoch ktoré lemovali jej milú tvár. Bola asi jediným človekom v tejto firme, ktorého som mal naozaj rád. Poznala ma od detstva a to bol aj dôvod, prečo ma volala menom.

Vo výťahu som stretol pár zamestnancov. Pýtať sa ma na ich mená by bolo zbytočné. Pracovalo tu mnoho ľudí a ja som nemal šancu poznať po mene každého z nich. Len som ich pozdravil a ďalej som sa im nevenoval.

Výťah zastavil na poslednom poschodí a okrem mňa v ňom už nikto nebol. Bola tu totiž len moja veľká luxusne zariadená kancelária a ešte jedna, trochu menšia, kancelária Shannon. Teda, mojej sekretárky a príležitostnej zábavky na osamelé noci.

Skôr než ma pohltila tá kopa papierov na stole, mi Shannon priniesla moje obľúbené presso s mliekom. Bez každodennej rannej šálky kávy by som to tu už pravdepodobne vzdal.

,, Máš dnes veľa práce? " Sadla si do kresla oproti tomu môjmu a moje oči namiesto do tých jej, padli priamo do jej hlbokého výstrihu. Nemohol som za to, som len chlap.

,, Myslím, že na teba si čas nájdem." Možno sa dnes pokúsim odísť skôr a niekde ju vezmem. Najlepšie niekde blízko môjho bytu aby som si večer vo svojej posteli mohol užiť jej dokonalé telo.

,, Tak ťa nebudem rušiť." Zaslúžil som si ešte jeden bozk a v tých diabolsky vysokých lodičkách odišla z mojej kancelárie. Ešte chvíľu moje myšlienky neopustil ten dokonalý zadok a nohy dlhé až do neba. Mal som až chuť odísť hneď teraz aj s ňou. Žiaľ, ani byť šéfom sám sebe, nie je dokonalé. Nemohol som si len tak odísť. Nikto moju prácu za mňa neurobí.

***
Podpísal som posledné papiere, vypol počítač a konečne som sa postavil. Sedieť celý deň v kresle bolo ako za trest. Môj chrbát mi naozaj neďakoval a bodla by mi masáž. Zrazu som vedel program pre mňa a Shannon.

Keď som vstúpil do jej kancelárie, stále sa krčila nad papiermi a ani si ma nevšimla. Bola väčší vorkoholik ako ja, ale keď jej to poviem, urazí sa.

Využil som, že ma absolútne nevníma a pomaly som prešiel za ňu. Ruky som jej položil na plecia a jemne ju začal masírovať. Pod mojimi rukami najprv ztuhla, no hneď potom sa uvoľnila a hlasno vydýchla.

,, Poď, pôjdeme sa niekam najesť. A potom môžme ísť ku mne. " Zašepkal som jej do ucha a dal jej naňho malý bozk.

,, Počkaj ma dole, hneď som tam." Zarazilo ma, že ma poslala preč.

Keď som stále neodišiel, postavila sa a vypla počítač. Chytila moju tvár do dlaní a pozrela mi do očí: ,, Kian, počkaj ma dole. Vezmem si veci, skočím na wecko a som pri tebe dobre?"

Prikývol som a vyšiel z jej kancelárie. Zdala sa mi divná ale ďalej som to neriešil, možno sa opýtam neskôr. Výťah zastavil v podzemí. Na diaľku som odomkol môj Mercedess G6 a sako hodil na jeho zadné sedadlá.

Prešlo len pár minút a podzemným parkoviskom sa ozývalo klopkanie tých vysokých lodičkiek. Nik iný, ako Shannon to byť nemohol, tak som jej rovno otvoril dvere na strane spolujazdca. S jemným úsmevom okolo mňa prešla a usadila sa. Do toho auta pasovala a ja som si vravel, že tá žena je vlastne úžasná. Ale nie pre mňa. Keby som si mal vybrať ženu, s ktorou strávim celý život, Shannon by to nebola.

Spolu s @2363hsl sme sa rozhodli znovu začať písať a postupne začína vznikať Systém klamstva. Dúfame, že sa vám bude príbeh páčiť. ❤️