SYSTÉM KLAMSTVA

3. Časť

Dnes bol celkom pokojný deň. Od rána ma nikto nenaháňal a ja som všetku svoju prácu robil vo svojom pohodlnom tempe. Nebola tu ani Shannon, mala dnes voľno, tým pádom v mojej kancelárii nebola každú pol hodinu a nepripomínala mi žiadne stretnutia. Našťastie som ich mal dnes aj tak naplánované len dve a do ich začiatku bolo ešte dosť času aj na rýchly obed.

Zobral som si len sako, telefón a peňaženku a skôr než ma niekto mohol zastaviť s niečím dôležitým, som opustil firmu. K reštaurácii som prešiel pešo. Nebola ďaleko a tiež som si trochu potreboval prevetrať hlavu.

,, Dobrý deň, čo vám ponúknem? " Pri mojom stole sa objavila čašníčka skôr, než som si vôbec stihol prečítať dnešnú ponuku.

,, Dám si denné menu a minerálku." Na výber som veľmi nemal. Práve táto reštaurácia nepatrila medzi tie, do ktorých som zvyčajne chodil, ale bola blízko firmy a denné menu mali väčšinou naozaj dobré.

Aj keď som si sem od práce prišiel na chvíľu vypnúť hlavu, kým som čakal na jedlo vybavoval som maily, na ktoré nikdy nebol čas. Bol som tu sám, nemal som čo robiť. Na obedy som skoro stále chodil spolu so Shannon, dnešok bol výnimka.

Nevšimol som si prichádzajúcu čašníčku s miskou polievky. Až vtedy, keď horúca tekutina stekala po mojej bielej košeli.

,, Do riti! " Toto snáď ani nie je pravda.

,, Prepáčte, ospravedlňujem sa.. To som nechcela." Habkala a nevedela sa vykoktať. ,, Je mi to naozaj ľúto. "

,, To je v pohode." Aj keď tak úplne nebolo, videl som, ako sa zľakla tak som to neriešil. Hodil som na stôl peniaze za obed a rýchlo som odišiel.

,, Do riti, do riti, do riti." Nadával som snáď celú cestu a modlil sa ku všetkým svätým aby som v kancelárii našiel nejakú čistú košeľu.

Mieril som si to priamo k výťahu. Keď zastavil na poslednom poschodí, už som sa tak neponáhľal. Tu by som už nikoho nemal stretnúť.

Prehrabal som snáď všetky šuflíky a skrinky, kým som v jednej z nich konečne našiel jednoduchú bielu košeľu. Chvalabohu, konečne som si vydýchol.

Vyzliekol som si oliatu košeľu a odniesol som ju do súkromnej kúpeľne. Bol tam len záchod a malá sprcha. Teraz by sa mi hodila aj práčka.

Počul som, že niekto zaklopal ale nemohol som ísť otvoriť dvere ešte stále polonahý.

,, Ďalej. " Vychádzal som z kúpeľne a počas toho som si obliekal druhú košeľu.

,, Dobrý deň, pán Hayden." Zdvihol som pohľad k neznámemu hlasu a ostal som stáť.

,, Dobrý deň, pani... " nevedel som, ako sa volá, čo očividne pochopila a hneď sa mi predstavila.

,, Madeleine Morgan. Prišla som ako neohlasená inšpekcia. Usudzujem, že ste naozaj nikoho nečakali." Hmm, chytrá.

,, Ospravedlňujem sa, mal som menšiu nehodu. Hneď sa vám venujem. Nech sa páči, sadnite si."

Sadla si do kresla pre hostí a ja som sa aspoň otočil, aby som si mohol zapnúť košeľu. Čo tu, do riti robí inšpekcia? Na toto zďaleka nie som pripravený. Nič nie je pripravené. A práve dnes tu nie je ani Shannon, ktorej by sa možno túto pohromu podarilo vyriešiť o niečo lepšie, ako mne. Čo je to dnes za deň?

Sadol som si do svojho kresla a až teraz som sa pozorne pozrel na slečnu inšpektorku. Bola mladá, určite mladšia odomňa. Svetlé vlasy lemovali jej tvár, ktorú zdobili aj sklené, sivé oči. V momente som sa v nich stratil, ale ten prísny výraz v jej tvári neveštil nič dobré.

,, Tak, prečo ste tu? "

Podvihla obočie a ironicky sa zasmiala. ,, Čo myslíte, pán Hayden. Načo chodí inšpekcia?"

Uznávam, blbá otázka.

,, Viem prečo chodí inšpekcia. " Pretočil som očami. ,, Presne preto sa vás to pýtam. Neviem o ničom, prečo by bolo potrebné prekontrolovať moju firmu. "

,, Vy možno neviete. Ale ja viem. Budem potrebovať celé účtovníctvo firmy za posledné tri roky a tiež by som si chcela celú firmu prezrieť. Budeme sa stretávať pravidelne najbližšie dva týždne, pán Hayden." Predložila predomňa papiere so všetkými povoleniami a príkazmi. Všetko potvrdené podpismi. Tu som nemohol robiť nič.

,, Ako prvé by ste mi mohli ukázať firmu. Alebo tým aspoň niekoho poveriť." Jej výraz tváre neprezrádzal vôbec nič. Ak, tak len to, že pre svoje dobro by som mal robiť to, čo povie. Zdala sa mi príliš vážna, avšak bola svojím spôsobom veľmi zaujímavá.

,, Spravím to sám. Len mi dajte prosím pár minút. Musím zrušiť stretnutia ktoré som mal na dnes ešte naplánované."

Zavolal som len Marthe na recepciu a poprosil ju aby to zrušila za mňa. Potom som napísal rýchlu esemesku Shannon a naozaj som dúfal, že aj keď má voľno, tak ma v tom nenechá a čo najskôr príde.

,, Fajn, nech sa páči." Otvoril som jej dvere a nechal som ju prejsť. Aspoň som si ju mohol prezrieť celú. Mala postavu bohyne. Vidieť ju nahú musí byť splnený sen. No mal by som si ju tak prestať predstavovať. Kým jej ukážem firmu, mám čas zistiť, o čo presne tu ide a čo tu táto žena chce. Čo všetko vie a čo všetko ešte len chce vedieť.

Krásnu veľkonočnú nedeľu, užívajte si voľno. :)

Ak sa vám príbeh páči, budeme vďačné za každú hviezdičku aj komentár.