SYSTÉM KLAMSTVA

6. Časť

Ako sme sa s Jaydenom dohodli, autom som prišiel pred jeho dom, kde som zatrúbil a čakal som, kedy príde. Zívol som si a na malú chvíľu som znova začal premýšľať, že to otočím späť domov a zamierim si to rovno do postele. Túto myšlienku mi však Jayden nastupujúci do auta s jeho hlasným smiechom a radosťou z dneška zatrhol. Vzdychol som si, keď som si uvedomil, že dnes už zrejme šancu na útek nemám. Mal som sto chutí vraziť si za moje hlúpe nápady. Ale chcel som späť toho Jaydena, ktorý tu bol pred tým, ako odišiel do Afriky a vedel som, že pomôcť mu k zmene naspäť môžem len ja.

,,Čau, workoholik, ktorý sa konečne ide zabaviť," povedal so smiechom a šťuchol do mňa napriek tomu, že vedel, ako to neznášam. Opäť som si vzdychol a modlil som sa ku všetkým svätým, aby dnešok prebehol rýchlo a úspešne.

Cestou som nedával pozor na to, čo mi Jayden hovorí. Len som prikyvoval a sem-tam som prehodil pár slov, aby som ho presvedčil, že som naozaj prítomný.

V klube sme mali V.I.P box, v ktorom hudba nehrala až tak nahlas a kľudne sme sa mohli počuť. Vedľa nás niekto sedel, no vôbec som si ich nevšímal a rovno som nám objednal drink. Sadli sme si a ja som v rýchlosti napísal môjmu šoférovi adresu, kam má prísť pre auto a neskôr, samozrejme, aj pre mňa. Vyzliekol som si koženú bundu, čo som mal na sebe a keď mi čašník priniesol môj nápoj, bez váhania som to do seba hodil.

Bolo zvláštne, ako ma chuť alkoholu pálila, ale musím povedať, že som sa už po prvom poháriku cítil lepšie. S Jaydenom sme preberali obchodné veci, ako väčšinou, no napokon ma to prestalo baviť a vstal som. Mykol som hlavou, aby ma následoval a spolu sme zišli k parketu. Začal som sa obzerať. Sledoval som dievčatá, ženy, ktoré okolo nás tancovali a rozmýšľal som, ktorú by som Jaydenovi mohol podstrčiť. Nemusel som dlho vyberať. Nejaké dievčatá sa ho ujali takmer v momente, zatiaľ čo ja som rýchlo prešiel k baru, aby ma nestihli stiahnuť k nim.

Rozhodoval som sa, čo si dám tentokrát, keď v tom zrazu predo mnou pristál pohár s whisky a ľadom. Nechápavo som pozrel na čašníka, ktorý mi obočím naznačil, že je to od niekoho, kto sedí oproti. Keď som sa tam pozrel, takmer mi zabehlo, koho som zbadal. Neveril som vlastným očiam. Sedela tam Madeleine. Tá inšpektorka. Prepaľovala ma pohľadom. Čudoval som sa sám sebe, že som si jej prenikavý pohľad do teraz nevšimol. Na tele som z neho mal zimomriavky, no nejakým zvláštnym spôsobom ma lákal.

Zdvihol som pohárik na znak prípitku a pokúsil som sa usmiať. Muselo na mne byť vidieť, aký som bol nervózny, preto som toho panáka radšej v rýchlosti hodil do seba. Takmer nestihla reagovať, no keď som sa na ňu pozrel, videl som, ako si pohár prikladá k perám a tiež sa napila. Mala pred sebou nejaký drink, no vypila ho takmer celý na raz. Vzala si kabelku a odrazu sa stratila medzi ľuďmi. Povzdychol som si a dúfal som, že ju dnes ešte stretnem. Neviem prečo to bolo práve takto, ale tá žena vo mne vyvolávala zmiešané pocity.

Možno za to mohol jej pohľad, že som bol nervózny ako malé dieťa. A možno jej telo modelky, ktorú by chcel každý. No každopádne som bol mimo. Po ďalšom poháriku som ju zahliadol. Rozprávala sa s nejakým dievčaťom v dave. Tá žena bola vážna asi stále. Prezrel som si ju celú ešte raz. Teraz, keď ma neprepaľovala pohľadom som mal výborný výhľad. A nemôžem povedať, že som si ho neužíval.

Z rozmýšľania o slečne Inšpektorke ma vyrušilo to, že som si všimol, ako kráča ku mne. Pri barmanovi som pre ňu objednal drink a presne v momente, keď sa vedľa mňa postavila, barman mi ho podal. Zaplatil som mu a postavil som drink pred slečnu Madeleine. Usmial som sa, no ako inak - táto žena mi úsmev neopätovala.

,,Čo vy tu, pán Hayden?" prihovorila sa ku mne a keď som k nej posunul nápoj, ďakovne prikývla. Odpila si.

,,A čo vy, slečna Morgan?" zasmial som sa.

,,Na otázku sa neodpovedá otázkou." povedala a upravila si overál, ktorý mala na sebe. Toto oblečenie nebolo také, ako mala v kancelárií.

Bolo odvážnejšie a páčilo sa mi. Takmer som si predstavil, ako by vyzerala bez neho, ale rozhodol som sa radšej pokračovať v konverzácii.

,, Ospravedlňte ma, som rád nezdvorilý," mykol som ramenom, ,,ja som sa prišiel zabaviť s kamarátom. A vy?"

,,Ja som prišla so sestrou. No u vás to vyzerá tak, že sa zabáva len váš spoločník, nie vy," zasmiala sa a ja som sa na malú chvíľu sústredil len na jej úsmev.

,,Aj ja sa bavím."

,,Tak prečo ste tu sám?"

,,Nie som sám, ste tu aj vy. A pokiaľ má môj zrak neklame ani vašu sestru nevidím nikde blízko vás," schválne som sa poobzeral.

,, Pozorný," skonštatovala Madeleine s úsmevom.

,,No to viete," mykol som znova ramenom.

,,Čo vieme?" za mojím chrbtom sa zjavil Jayden so širokým úsmevom na perách, ,, Teší ma, som Jayden." natiahol ruku k Madeleine a tá mu ju ochotne podala naspäť.

,, Pekné meno. Som Madeleine." predstavila sa milo a ja som zostal prekvapený, ako sa jej tón hlasu zmenil. Asi ma nemala veľmi rada.

,,No a keby si ešte vedela moje číslo," žmurkol na ňu. Spoločne sa smiali a ja som sa zrazu cítil ako piate koleso na voze. Bol som rád, že sa Jayden bavil a že ho Shannon viac nezaujímala. Napokon som zostal sám, keďže Jayden išiel slečnu Morgan odprevadiť až domov. 

Nechcel som ísť domov, ale ani som nechcel zostávať v tomto bare sám, preto som zavolal svojmu šoférovi, ktorý má zaniesol ku mojej asistentke. Dúfal som, že ma nesklame a bude mi asistovať aj pri dnešnej noci.

Po dlhšej dobe sa ozývame znova a dúfame, že sa vám nová časť príbehu bude páčiť. 🖤