SYSTÉM KLAMSTVA

4. Časť

Prešli sme pomaly všetky poschodia, predstavil som slečne Madeleine snáď všetkých z firmy. Nebol som jediný prekvapený tu. Všetci zostali v šoku, keď Madeleine povedala, že je z inšpekcie.

Vždy, keď sme prechádzali, šiel som za ňou v dostatočnej vzdialenosti, aby som mohol sledovať jej zadok pri jej chôdzi. Premýšľal som, či náhodou necvičí, pretože jej postava bola naozaj bohovská. Ženu s jej postavou by som jednoznačne chcel mať v posteli.

Konečne sme prechádzali posledné poschodie, kde boli všetci ľudia pracujúci priamo podo mnou. Toto boli tí, čo dostávali rozkazy odo mňa a po svojom ich preniesli svojim podriadeným. Týmto som najviac veril. Vedeli o všetkom čo sa vo firme deje a preto som už teraz v hlave plánoval, kedy vyhlásim poradu kvôli inšpekcii. Nebudem klamať, bál som sa, že niečo nájde a nebol som si stopercentne istý, že nemá žiadne echo ohľadom nesprávnych vecí, ktoré sa tu dejú.

Našťastie, všetko zatiaľ prebiehalo hladko. So slečnou inšpektorkou sme sa postupne dostali späť do mojej kancelárie, kde sa opäť posadila do jedného z kresiel a listovala v poznámkach, ktoré si počas prehliadky písala.

,,Dáte si kávu alebo čaj?" opýtal som sa po chvíli ticha.

,,Len vodu, prosím." prehovorila a venovala mi krátky pohľad. Tvárila sa pritom nezaujato, no ja som bol jej očami zaujatý až príliš. Pôsobili na mňa tak chladno, až ma určitým spôsobom zahriali a ja som pre istotu rýchlo odvrátil zrak.

Prikývol som na jej želanie a odkráčal som do kancelárie Shannon, ktorá tam mala všetko potrebné pre občerstvenie mojich hostí. Vzal som pohár a fľašu s minerálkou. Do druhej ruky som ešte vzal nejaký sáčok so sladkým, aby tam nesedela len tak.

Keď som sa vrátil, všimol som si, že Madeleine sa asi ani nepohla. Stále študovala v poznámkach a ja som nevedel či vôbec môžem prehovoriť, pretože som sa znova bál pozrieť sa jej do očí. No na druhú stranu ma fascinovali. Pohár s minerálkou som položil pred ňu a sušienky som vysypal do misky na mojom stole. Sáčok som vyhodil a pohodlne som sa usadil do svojho kresla.

,,Rád by som vám poskytol potrebné papiere, no moja asistentka ich odložila a dnes má dovolenku, takže k nim momentálne nemám prístup." prehovoril som opäť do ticha a pohľadom som ju prepaľoval.

,,V poriadku. Prídem si pre ne zajtra, aj tak je ešte kopec iných ktoré potrebujem. Postupne vás informujem. Len potrebujem vašu vizitku." pozrela sa na mňa a ja som v momente jednu vytiahol zo svojho šuflíka. Podal som jej ju a ona len ticho poďakovala.

,,Takže, ako dlho robíte pri inšpekcií?" spýtal som sa so záujmom v hlase.

,,Tri roky. A vy ste ako dlho na čele tejto firmy?"

,,Tiež tri roky. Aj keď v papieroch ju vlastním už dlhšie, avšak firmu som prevzal len pred troma rokmi."

,,A baví vás to?"

,,Áno, myslím že toto je povolanie, v ktorom vydržím dlhodobo."

,,To znie dobre. Málokto robí to, čo ho skutočne baví." Mykla ramenami a mne nezostalo nič iné ako prikývnuť, keďže mala pravdu.

,,Ako to, že ste sa rozhodli vrhnúť sa práve na túto firmu?"

,,Ja som sa nerozhodla, to mi skôr nariadili."  Ach, to mi mohlo dôjsť, no nie?

Odložila si svoje poznámky a naliala si minerálku do pohára. Napila sa a následne sa oprela.

,,Skrývate niečo, že vás to tak zaujíma?"

,,Ja som len veľmi zvedavý človek, slečna Morgan."

,,To som aj ja. Možno práve preto som tu." mykla ramenami a postavila sa. Veci mala v kabelke, ktorú si prehodila cez rameno.

,,Rada som sa s vami stretla, pán Hayden."

,,Už odchádzate? Aspoň vás vyprevadím." postavil som sa a prešiel som k nej.

,, Žiaľ, pán Hayden, mám aj inú robotu." povedala vážne a podišla k dverám.

Predbehol som ju a otvoril som jej ich. Spoločne sme prešli k výťahu, ktorý som privolal a ona doň následne nastúpila.

,, Dovidenia, slečna Morgan." venoval som jej úsmev, ktorý mi, ako inak, neopätovala.

,, Dovidenia." povedala vážne, po stlačení gombíka sa za ňou zavreli dvere a ja som si vydýchol, že je konečne preč.