SYSTÉM KLAMSTVA

5. Časť

Hodiny v mojej práci sa chvíľami valili ako veľká voda a chvíľami som mal pocit, že tečú po kvapkách. Bol to tak namáhavý deň, že som sám nevedel, aké rozptýlenie by som prijal skôr. Naozaj veľmi som premýšľal nad večerom so Shannon, ale lákal ma aj pohárik s mojimi priateľmi. A čo ma lákalo najviac, bol spánok, ktorý som si v poslednom čase viac odoprel, ale hlavne- nechcel som piatkový večer stráviť v posteli a nerobiť nič. Na takú lenivosť som predsa ešte celkom mladý, podľa mňa. Mal by som robiť niečo prospešné.

,,Kian?" zaklopanie na dvere ma vytrhlo z mojej dilemy a priviedlo ma priamo do tejto krutej reality. Hlavu som mal plnú rozmýšľania nad problémom, o ktorý som sa musel postarať čo najskôr. O našu slečnu inšpektorku a jej prísny pohľad.

,,Áno?" Odpovedal som Shannon a čakal som na to, kedy vstúpi dovnútra.

Keď sa tak stalo, podišla ku mne a sadla si na stôl, priamo predo mňa. Zamračil som sa, pretože papiere, ktoré som mal pred sebou posunula na bok. Následne moje mračenie vynahradil úsmev, keďže na sebe mala krátke šaty a ja som spozoroval oveľa viac vecí, ako by som na svojej sekretárke mal vidieť. Napríklad to, že na jej tele chýbal veľmi dôležitý kúsok oblečenia, nohavičky.

,,Volala som s pani Anterovou. Ona bola asistentka tvojho otca, kým ešte riadil firmu. A dúfam, že sa nenahneváš, ale tak trochu som ju oboznámila s naším problémom. Teda, ja som ho len načrtla a ona presne vedela, čo mám na mysli." povedala Shannon. Ach, keby vedela, čo mám na mysli ja.

,,A?" skočil som jej do reči, chcel som, aby čo najrýchlejšie dorozprávala. Chcel som jej ústa zamestnať lepšie. Chcel som ich na tých mojich, potreboval som rozptýlenie.

,,Poslala mi papiere, vďaka ktorým aj oni z tohoto vyviazli bez zbytočných škôd. Prepísala som ich, aby sedeli s našimi príjmami a výdavkami a priniesla som ti ich. Nemáš začo." oslnivo sa usmiala a ja som jej ten úsmev opätoval.

,, Vďaka, Shannon. Máš to u mňa, veď vieš." prehovoril som s úškrnom a postavil som sa medzi jej nohy.

,, Prečo nemáš nohavičky?" povedal som ticho do jej ucha a vydýchol som si, keďže sa mi tá myšlienka veľmi páčila.

,, Veľmi sa zarezávali." zachichotala sa a a ja som sa zasmial.

,, Zdá sa, že aj šaty sa ti zarezávajú." povedal som potichu a začal som jej šaty vyhŕňať, keď ma vyrušilo zaklopanie na dvere.

,,Kurva." zanadával som tak ticho, ako som len dokázal a čakal som, že klopanie utíchne, keď budem ticho aj ja. Shannon to pochopila, ale napriek tomu sa zošmykla zo stola.

Stále som neodpovedal a zrejme práve to donútilo osobu za dverami naštvane zabúchať. Pochopil som, že nemá cenu tváriť sa, že tu vôbec nie som, preto som prehovoril.

,,Kristepane, ďalej." takmer som až zavrčal. Do miestnosti vstúpila Madeleine. Hneď, ako ju Shannon uvidela, prebrala rolu asistentky a ponúkla ju kávou, vodou a čímkoľvek ďalším, čo tu máme. Madeleine samozrejme odmietla.

,, Dobrý deň." prehovorila, pokiaľ si sadala na stoličku oproti mne.

,, Zdravím, slečna Morgan. Aký máte  deň?" opýtal som sa.

,, Celkom dobrý, ale ponáhľam sa. Preto potrebujem papiere, na ktorých sme sa dohodli."

Celý čas, čo rozprávala sa mi pozerala do očí. Sledovala ma, čítala ma. Nepáčil sa mi spôsob, akým sa na mňa dívala, ale páčil sa mi jej pohľad. Páčili sa mi jej oči. Boli presne také, o ktorých by ste mohli snívať celé dni. Ktoré majú stále toľko miest na preskúmanie.