SYSTÉM KLAMSTVA

8. Časť

Ako vždy, keď príde nový týždeň, aj dnes som si išiel zabehať. Bol to taký môj pondelkový rituál, niečo ako očistenie od víkendu a začatie nového týždňa. V mojich bežeckých topánkach som sa vydal cez mesto. Miloval som to tu a aby som povedal pravdu - život niekde inde som si nevedel predstaviť. Toto bolo moje mesto a ja som sa tu cítil v bezpečí a čo je hlavné - cítil som sa tu doma.

Pozdravil som každého známeho, koho som cestou stretol, v stánku s novinami som si kúpil svoje obľúbené a ponáhľal som sa domov.
Akonáhle som vošiel dnu, topánky som vyzul a prešiel som do kúpeľne. V sprche som neostával dlho, bez spoločnosti ma to tam nebavilo. Keď som vyšiel von, dal som si na seba len župan. V kuchyni som si urobil dvojité presso a rýchle raňajky. Sadol som si na barovú stoličku, noviny som prelistoval a v pokoji som sa najedol. Obliekol som si oblek a vyrazil som do práce.

Keďže bol pondelok, práce sme mali najviac. Celý deň som sedel za stolom a vybavoval som papiere, ktoré bolo potrebné vybaviť. Shannon sa na mňa skoro ani nepozrela, čo bolo pre mňa prekvapením. Nevenoval som však tomu pozornosť. Keď chce byť urazená, môže byť. Aj tak tým ženám nebudem nikdy rozumieť.

,,Prišlá tá inšpektora, Aaron," prehovorila tvrdo Shannon a mňa vďaka jej osloveniu takmer udusila káva.

,,Čo prosím?" zamračil som sa. Shannon vedela, že svoje druhé meno nenávidím.

,,Dobre si počul," povedala drzo a ja som cítil, ako mi na čele vystúpila žila, z toho ako sa mračím.

,,Pusti ju," odpovedal som rovnakým tónom ako ona a sledoval som, ako do miestnosti vstupuje Madeleine.

,,Zdravím," povedal som s úsmevom a naozaj som opäť zostal v šoku, keď sa na mňa usmiala späť.

,, Zdravím, pán Hayden," prikývla a sadla si oproti mne. Poviem vám, tá išla rovno na vec. Nestihol som sa jej spýtať ani na to, aký má deň, ani na nič iné. V momente mi hovorila o tom, ktoré veci potrebuje a čo ešte musíme prebrať. Samozrejme, že som spolupracoval, ale výstrih na jej blúzke bol priveľký a ja som chvíľkami nevedel odtrhnúť zrak. Predstavoval som si, ako s ňou spolupracujem v iných veciach, no ako inak - z rozmýšľania má vytrhla jej otázka.

,,Nemohli by sme niekedy zájsť na obed?" usmiala sa.

,, Samozrejme. Ktorý deň vám vyhovuje?" otvoril som diár, do ktorého mi Shannon písala čo a kedy mám urobiť.

,,Zajtra," povedala milo a ja som prikývol, zapísal som si to.

,,Tak vás vyzdvihnem," povedala opäť a postavila sa.

,, Nemalo by to byť naopak?" vstal som tiež a obišiel som stôl, aby som ju mohol odprevadiť.

,,V dnešnom svete už je to jedno," mykla ramenom a pomaly šla k dverám.

,,Tak sa teda budem tešiť," otvoril som jej dvere a pustil som ju. Zasmiala sa a ja rovnako. Sledoval som, ako kráča preč a nechápal som, čo ju tak zmenilo. Jeden barový rozhovor takmer o ničom? Jayden? Boh vie.

Sadol som si späť za stôl a pozrel som do diára, čo mám na dnes naplánované. Keďže ďalej bola strana prázdna, ďakoval som všetkým svätým, že môžem odísť. Napadlo mi však, že si udobrím Shannon. Vošiel som k nej do kancelárie s tým, že som ju chcel pozvať na obed. Nebola tam. Na stole bol papierik, že je na obede, tak som si povzdychol a akurát som sa otočil, keď sa dvere otvorili a vstúpila ona s nejakým mužom za ruku. Vtedy som si spomenul. Bol to ten istý chlap, čo s ním vtedy v noci prišla domov. Mala priateľa a ja som bol ožratý kokot, že som si to neuvedomil. Nahlas som si povzdychol. Shannon však vyzerala v šoku viac než ja.

,,Čo tu robíš, Kian?" povedala nechápavo. Mračila sa.

,,Ja to tu vlastním, ale čo tu robí on?" kývol som k mužovi a sledoval som ho.

,,Prišiel ma odprevadiť."

,,To mohol aj pred budovu." Pretočila očami. Cítil som, ako to vo mne vrie.

,,To nie je tvoja vec," zúrila.

,,Je," povedal som rovnakým tónom.

,,Ja už radšej pôjdem," prehovoril nám do toho ten chlapík. Shannon odrazu zmäkla. Bola ako špongia, vážne. Neviem, čo s ňou ten chlap robil. Na rozlúčku ho pobozkala a ja som nechápal. Fakt nie.

Keď odišiel, napätie medzi nami by sa dalo krájať. Bolo zvláštne to cítiť. Zimomriavky som mal po celom tele a bol som šťastný, že ten chlap je preč. Ona sa tak však netvárila. Frustrovane som vzdychol.

,,Takže priateľ?" povedal som pokojnejšie, ako som čakal.

,,Predstav si," odsekla.

,,Prečo si mi to nepovedala?"

,,A na čo aj? Čo iné ťa zaujíma okrem seba? Nič, Kian. Vôbec nič. Si sebecký hajzel. Vieš, občas si želám byť pre teba skutočne doležitá. Občas si želám nebyť len tvojou zábavkou, ale potom si uvedomím, že to by sme sa museli zmeniť obaja, nie len ja. Tento život nám vyhovuje príliš na to, aby sme ho zmenili. Občas si želám, aby to bolo inak, ale v skutočnosti to zmeniť nechcem. Pred tým si mi hovorieval tak krásne veci, teraz na mňa kašleš. Pred tým si ma bozkával na ulici, teraz sa bojíš robiť hocičo. Ja sa bojím tiež. Bojím sa o nás, aj keď to už viac nechcem. Bojím sa, že je koniec no nedokážem si ho prestať želať. Našla som šťastie a na teba sa chcem vykašľať. Nezaujíma ma nič čo povieš, takže ti odporúčam, aby si odišiel," vrieskala. Naozaj som sa bál. Jej prst ukazoval na dvere a ja som si nebol istý, že či som vnímal všetky jej slová, no pre tentokrát som sa rozhodol poslúchnuť aspoň jej gesto a odišiel som. Nemal som na to čo povedať.

Všetkým ženám všetko len to najkrajšie k nášmu sviatku ❤️