,,Si si istá zlatíčko? Vieš, že to nemusíš robiť. Nájdenie tvojho dvojčaťa môže počkať. Nemusíš to urobiť hneď" strachuje sa mama, kým si balím posledné kusy oblečenia, ktoré si chcem zobrať so sebou do Anglicka. Teda biologicky mojou mamou nie je ale vychovala ma a za to si ten titul zaslúži.
,,Áno Makuahine som si istá. Vieš, že mi na jeho nájdení záleží. Nie je to tak, že vás nepovažujem za rodinu alebo čo. Naopak, ty a ostatní ste pre mňa všetkým ale chcem ho spoznať. Cítim sa akoby kúsok zo mňa chýbal" nechám balenia a pozerám sa do smutnej tváre mojej mamy. Vidím, že ju to trápi ale potrebujem zistiť viac o svojej biologickej rodine a moje dvojča je tou najlepšou šancou.
,,Makuahine, prosím. Sľubujem, že budem každý deň volať a písať. Prosím, nechaj ma to urobiť" prídem k nej a chytím jej dlane do svojich. Uprene jej hľadím do očí a čakám na jej rozhodnutie.
Nakoniec mohutne vydýchne a súhlasí. ,,Áno!! Mahalo! Mahalo nui loa!!!" Vykríknem skončím jej do náruče a silno ju objímem.
,,Ale pod jednou podmienkou" začne mi hovoriť zatiaľ čo ma objíma. ,,Čokoľvek" šepnem.
,,Dobre. Budeš bývať u svojej tety. Sestry tvojho otca, Mellisy. Viem, že si ju nepamätáš ale je to dobrá a múdra žena. Počúvaj ju a nevyvádzaj žiadne hlúposti" hovorí mi a pozerá mi pri tom do očí aby si bola istá, že je vážne počúvnem.
Nemôžem inak ako súhlasiť. Konečne môžem pátrať po pravde sama. Sľúbili mi, že keď dovŕšim osemnáste narodeniny môžem ho hľadať. A dnes je to konečne ten deň.
Spolu s mamou dobalíme posledné veci a usadneme na dlhú dobu k poslednému spoločnému obedu. Rozprávame sa o všetkom a zároveň o ničom. Potom som pomohla umyť a spratať riad.
Mala som ešte niekoľko hodín do odletu, preto sme sa s mamou rozhodli ísť ešte na pláž zasurfovať si. Veď predsa len minimálne rok sa na vlny nedostanem.
Užívam si vietor v mojich dlhých vlasoch. Pohyb vody podo mnou. Šum mora a pocit slobody, ktorý ma naplní vždy keď sa ocitnem na surfe. S mamou sa zabávame hodiny až do kým sa slnko nedá na ústup. To bol pre nás signál, že je čas.
Vrátili sme sa späť domov, kde sme sa prezliekli a zobrali moje kufre. Potom so stále ponurejšou náladou sme sa vydali na letisko.
,,Dávaj tam na seba pozor. Buď opatrná. Dobre sa uč. A hlavne mi každý deň volaj alebo aspoň napíš" prihovorí sa mi mama keď ma vtiahne do medvedieho objatia. Pomaly ale isto jej začnú padať z očí slzy. ,,Neboj sa Makuahine. Budem" odpoviem jej. Sama cítim ako sa mi tlačia slzy do očí, no snažím sa ich potlačiť.
Toto je predsa ten moment, na ktorý som tak dlho čakala. Opatrne sa vymaním z jej objatia a usmejem sa na ňu.
,,Budem musieť ísť, za chvíľu odmietam. Ľúbim ťa a budem na teba myslieť" hovorím jej a venujem jej posledné objatie. ,,Aj ja ťa ľúbim Kaikamahine. Nezabudni, ohana je navždy a nie je definovaná krvou. Veľa šťastia dieťa, dúfam, že nájdeš čo hľadáš." Povie mi a zamieri smerom k východu. Ešte chvíľu ostanem stáť na tom istom mieste a pozerám sa na jej miznúcu siluetu.
Nakoniec ma zo zamyslenia preruší hlas, ktorí volá cestujúcich letu do Londýna. Čiže aj mňa.
Po niekoľkých kontrolách konečne sedím v lietadle a čakám na odlet.
Konečne. Už zajtra môžem hľadať svojho brata-dvojča. Je to nemožné ale ja verím. Verím, že ťa nájdem Elijah Gabriel Nightfall. A spolu s tebou aj svoj osud.
Myslím sa, keď sa lietadlo odliepa od zeme.
Už zajtra.
Ahoj.
Tak dnes len taká kratšia. Snáď nevadí, nabudúce bude snáď lepšia.
Najprv by som sa chcela poďakovať všetkým, čo si to prečítali.
A potom aj niečo málo vysvetliť. Viac o Coralee sa dozviete až neskôr. Nateraz prezradím len toľko, že je adoptovaná. Má brata, ktorého chce nájsť. Jej adoptívna mama pochádza z Hawaiia a otec pochádza z Anglicka.
A aby som nezabudla chcem sa, ako vždy, ospravedlniť za chyby a prípadné nezmysli.
Použila som slová: Makuahine(matka)
Kaikamahine(dcéra)
Mahalo(Ďakujem)
Mahalo nui loa(Ďakujem veľmi pekne)
Ohana(rodina)
Sú to slová v havaiičine, nie som si 100% istá ich správnosťou, Žiaľ týmto jazykom nerozprávam a slová som si našla na internete.
A tak isto všetky obrázky použité v príbehu sú stiahnuté z internetu.
Ďakujem vaša Mima
YOU ARE READING
Temnota prichádza
FantasyPríbeh, ktorý začal už veľmi dávno. Začal láskou, zradou a nespravodlivosťou. Za čin, čo nespáchali a ktorý spôsobil mnoho zla. No teraz je čas zmeny. Po tisícročia živé bytosti trpeli a teraz sa prebúdza jeden z démonov minulosti. Zlo, ktoré po st...
