Temnota prichádza

6.kapitola🌙

Coralee

Nemyslela som, že to niekedy poviem, ale neznášam biológiu. Táto hodina je nekonečná. Arghh, koľko ešte? Pomyslím si a obzriem sa po triede v snahe nájsť hodiny. Nečakane som žiadne nenašla. Radšej som opäť začala počúvať profesora a čakám len kedy zaznenie ten najúžasnejší zvuk na svete. Zvonenie. Už len 15 minút a 36 sekúnd. Prebleskne mi hlavou. Keď sa nad tým tak zamyslím, ako to viem?! To je jedno, hlavne nech zazvoní. Po 15 minútach a 33 sekundách zazvonilo.

„Konečne" zašepkala som si pre seba. Keď som vychádzala z dverí zazrela som namyslenú primadonu a jej spolok namyslených princezien a samozrejme nesmeli chýbať ich poskokovia.

Smerovala priamo ku mne. Išla, išla a išla až sa na chvíľu zastavila priamo pri mne. Škaredo na mňa pozrela s pohľadom, čo sľuboval pomstu, ale našťastie rovno odišla s ostatnými v pätách. Aspoň že tak. Pousmiala som sa. Nemyslím, že by som zvládla ďalšiu jej scénu. No v momente ako mi hlavou prešli tie slová sa ona otočila a prebodla ma vražedným pohľadom. Vrátila som jej pohľad hodný faninky, ktorá práve stretla svojho idola. Ohrnula nos, pohodila ryšavými vlasmi a odpochodovala so svojím sprievodom. To dievča sa mi musí snívať. Neveriacky som zakrútila hlavou.  

„Stalo sa niečo Kráska?" spýta sa ma Aaron, ktorý sa zrazu zjavil po mojom boku. „Jedno slovo: Elizabeth." Odpoviem mu a dokonca mu ani nič nepoviem na to, že ma nazval Kráskou. „A čo s ňou?" opýta sa ma s úškrnom na tvári. On dobre vie, čo si o nej myslím a náramne sa zabáva na mojom utrpení. Veď ja mu to raz vrátim. Trol jeden nepodarený.

„Ona vie snáď čítať myšlienky" poviem a nahodím ten najzdešenejší pohľad aký viem vytvoriť. „No to ano" zasmial sa Aaron, ale vyznelo to silene. Akoby sa niečo snažil zakryť. Hmmm. Čo mi nechceš povedať? Budem sa tváriť, že som si to nevšimla. Ale len tento krát.

,,Uf. Tak to som teda dopadla. Kráľovná školy, čo vie čítať myšlienky" poviem a zasmejem sa pri čom dúfam, že uverí tomu, že som si nevšimla ako zaváhal. A vyzerá to, že nie. ,,No čo ti poviem, máš šťastie. Ale dosť už bolo mojej sestričky. Preukážeš mi tú česť a dovolíš mi ťa odprevadiť na našu nasledujúcu hodinu?" Povie mi a ukloní sa. Ja sa len zasmejem a úklon mu vrátim. Spolu potom zamierime k ďalšej učebni.

No v tom si uvedomím, čo povedal a šokovane zastanem. ,,Počkaj chvíľu. Povedal si, dosť už bolo tvojej sestričky? Chceš mi tým snáď povedať že ty a tá fúria ste príbuzný?!!" Dostanem zo seba a čakám na odpoveď. To si snáď zo mňa robí srandu. On a Elisabeth?!! To nemôže myslieť vážne.

On sa len nervózne zasmeje, rukou si prehrabne vlasy a začne koktať. Oh nie, on to myslel vážne. Uvedomím si zdesene

,,Ono... ja viem.... že to vyzerá .... blbo, ale ..... nooo. Uf, okej. Nebudem ti klamať" ku koncu opäť začne hovoriť bez zasekávania. ,, Okej, pomaly môžme ísť a ja ti poviem všetko, čo chceš vedieť, platí?" Opýta sa a hodí na mňa psie oči. Vidno v nich zúfalstvo ale aj nádej. Koľko krát ho niekto odmietol len kvôli sestre, za ktorú ani nemôže? Nemohla som inak len súhlasiť. Každý si zaslúži šancu. Predsa len ho neodpíšem len kvôli tomu, že je príbuzný s niekým ako je Elisabeth.

Venujem mu úprimný úsmev a on si vydýchne. ,,Okej. Moje celý meno je Aaron Nikolai Blackwood a som brat Elisabeth. A na začiatok to, že sme súrodenci ešte neznamená, že sme rovnaký. Ja a Miss Dokonalá sme dvojičky. Som starší asi o desať minút, ale to nie je dôležité. Vyrastali sme spolu, ale ona bola vždy iná. Nechcem povedať, že zlá predsa len je to moja setra, ale mala si možnosť ju stretnúť. Ja sa, narozdiel od nej, snažím byť otvorený všetkému novému. Či už ľuďom alebo myšlienkam" povie. A myslím, že toto je presne ten moment, ktorý rozhodol.

Počas toho ako rozprával so mi otočil chrbtom a pozrel z okna. Asi aby nevidel tvoj znechutený pohľad, Einstein. Keď stíchol, neotočil sa späť ku mne. Asi čakal odmietnutie a krik. Ale to som nemala v pláne.

Uškrnula som sa sama pre sebe a potom som mu skočila na chrbát. ,, Tak Zlatko, myslím, že je to len dobre. Veď kto by chcel mať aj mužskú verziu Elisabeth? Jedna stačí" hovorím mu a smejem sa na jeho pokuse ma udržať a napadnúť. Po pár sekundách nájde rovnováhu a s neistým pohľadom sa na mňa otočí. ,,Myslíš to vážne? Nemusíš nič predstierať. Pochopím ak nechceš mať nič spoločné s bratom školskej mrchy" povie mi. ,,Stopercentne. Za tú chvíľu čo ťa poznám som zistila, že si fajn chalan. Možno trošku otravný Trol, ale inak fajn. Ale tetaz, hijó koníček. Čaká nás fyzika" odpoviem mu po pri tom ako sa smejem. ,, Vaše želanie je mi rozkazom Veličenstvo" uškrnie sa a rozbehne sa chodbou.

Tak, znovu je to on. Možno je otravný ale inak je úžasný. Niekto, koho sa oplatí udržať si pri sebe. Pomyslím si pri tom ako ideme chodbou. Každý nás sleduje a mrmle si pri tom niečo. Ale nám je to jedno.

,,Aaron vieš čo si myslím?" Opýtam sa ho pomedzi smiech. ,, No neviem, možno, že som neodolateľný a ty podliehaš môjmu šarmu?" Povie vyzývavo tak aby ho bolo počuť na celú chodbu. Ja ho hravo tresknem po hlave a odpoviem mu. ,,Nie ty trkvas. Myslím, že nás čaká ešte dlhé a nádherné priateľstvo" odpoviem rovnakým tónom ako on. Na čo sa on len zasmeje a pritaká. ,,Tomu ver, že čaká. A aj mnoho iného" venuje mi uličnícky úsmev a ja nemôžem inak ako sa opäť zasmiať.

Mason

Hmmm, to je zvláštne. Prečo dali do našej „výnimočnej" triedy obyčajnú? Musím sa porozprávať s Rachel. Coralee vyzerá úplne normálne. Tak prečo je medzi nami nadprirodzenými? Čo mi uniká? Zvažujem popri tom ako prechádzam po chodbe.

Kútikom oka vidím Coru a Aarona ako sa na seba usmievajú. Žeby konečne niekto získal jeho srdce? Nad tým, ale teraz nejdem rozmýšľať, veď aj tak by som u nej nemal šancu. Posmutniem, ale moje myšlienky sa opäť vrátia k pôvodnému problému.

Obyčajná medzi nadprirodzenými. Rachel sa v poslednej dobe správa divne, ale nikdy by nedovolila aby vystavili človeka bytostiam. Aj keď bytosti o sebe navzájom nevedia, to by bola katastrofa. Ak by upíry zistili, že kúsok od nich sú vlci a naopak, vypukol by boj. To isté medzi férmi a nephilmi. Ja o nich viem len vďaka mojej schopnosti. Magický vid. Vid mi umožňuje vidieť cez kúzelné podoby, takže vidím skutočnú podstatu ľudí a ostatných bytostí. Je to dar a zároveň kliatba. Viem kým sú, ale nesmiem in to povedať.

Okej. Stačí. Sústreď sa na to čo je dôležité. Zájsť za Rachel a zistiť odpovede.

Ahojte.
Ospravedlňujem sa (tak ako vždy) za chyby a čakanie. Budem rada za váš názor.
Vaša Mima ❤