Temnota prichádza

4.kapitola🌙

Už teraz mi je z nej zle. Čo si o sebe myslí? Len za to, že je zjavne bohatá ešte neznamená, že budeme kamarátky. Tvár má výrazne zmachlenú, nesie sa ako páv a oblečenie priam kričí: som bohatá. Tvári si namyslene, v očiach má vypočítavé iskry a na perách jej sídli falošný presladený úsmev. V skratke, predpotopná fúria alebo namyslená fiflena. I keď nie je až tak škaredá. Práve naopak, je veľmi pekná. Dlhé mierne vlnité ryšavé vlasy jej voľne splývali na chrbte ozdobené zlatou sponou s niečím, čo sa podobalo na smaragdy. Jej machovo zelené oči by nie jedného lapili do pasce, no zároveň v nich bolo vidieť niečo temné. Je vysoká asi meter sedemdesiat s dobrou postavou nad ktorou musia chlapci slintať. 

Čo teraz? Mysli Cora! Budeš predstierať, že si uverila jej pretvárke alebo ju pošleš kade ľahšie? Hovorím si v duchu a neviem sa rozhodnúť. Cítim ako atmosféra okolo zhustla a všetci čakajú na odpoveď. Ešte raz si ju prezriem a rozhodnem sa.

,,Tak po prvé, nevolám sa Kočka. Po druhé, nezaujíma ma tvoje meno, takže si daj pohov" poviem jej odmerane a len dúfam, že som nespravila chybu. Ona po mojich slovách ostala v šoku, z pier jej zmizol úsmev a jej oči ma začali prebodávať vražedným pohľadom. Keby vedela zabíjať pohľadom, ležala by som mŕtva na zemi.

Až teraz som si naplno uvedomila, že všetci na chodbe stíchli, sledovali nás a potichu sa smiali. Teda samozrejme až na jej skupinku pätolízačov. Tí tam len stáli s otvorenými ústami a nechápali, čo sa práve stalo. O moc dlhšie som to nevydržala a začala som sa smiať tiež. Veď kto by sa nesmial, keď pred ním stojí primadona najvyššej triedy a tvári sa akoby jej práve povedali, že jej kabelka nie je originál.

,, Došli ti slová? Alebo ti všetok make-up zatemnil mozog?"opýtala som sa, keď ma prešiel smiech a vyzývavo som sa na ňu uškrnula. Okej, viem, že sa opakujem, ale keby vedela zabíjať pohľadom, bola by som mŕtva.

,,Pf, poďme, nebudeme sa baviť s takou úbožiačkou ako si ty" povedala urazene a naštvane pohodila vlasmi. Chcela sa otočiť a odísť, keď som sa ozvala znova. ,,Neviem či náhodou nehovoríš o sebe" povedala som a v mojich očiach mohla vyčítať výzvu. V nemom úžase na mňa pozerala. No čo? Čo mi povieš teraz? Ešte ťa nikto nikdy neodmietol? Asi to nie je príjemné pre tvoje ego, čo princezná?  Pomyslím si, ale nechám si to radšej len pre seba, nemusím si ju predsa znepriateliť úplne. 

,, Čo si to dovoľuješ?! Vieš ty vôbec, kto som?!"začala sa rozkrikovať na celú chodbu. Ups, asi to nevyšlo. Zrejme som ju hodne naštvala, ale čo už, svet sa preto nezrúti. Pobavene sa uchechtnem a poviem jej. ,, No vieš, na rovinu ti poviem: nepočúvala som ťa. Takže tvoje meno ma absolútne nezaujíma, ale pravdepodobne to bude niečo ako Fiflena alebo Primadona. Ak je to tvoje meno, viem presne, čo si" zašľabila som sa na ňu. ,,Pf, odchádzame" zavelila a otočila sa na opätku. Nasupene sa rozišla chodbou a ja som sa rozhodla, že posledné slovo bude moje. ,,Maj sa, Primadona" zakývala som jej, poslala jej vzdušný bozk a venovala jej posledný vyzývavý pohľad. Na to chodba vypukla ešte vo väčší smiech, nie že by to bolo ešte možné. Spokojne som si prekrížila ruky na hrudi a s výrazom mačky čo zlízla smotanu som sledovala ako rýchlo mizne za rohom chodby. Tak to by sme mali. Nepriateľ číslo jedna vytvorený. Teraz to chce ešte nejakého spojenca/kamaráta. Myslím si, no vôbec ma to netrápi. Bola som spokojná sama zo sebou.

Keď mi konečne zmizla z dohľadu len som sa potichu zasmiala a zamierila som k svojej skrinke. Keď som ju konečne našla, odložila si v nej nepotrebné veci a chystala sa na hodinu niekto sa mi postavil do cesty. Moje šťastie. Pomyslím si a to som čakala, že po mojom výstupe s Primadonou so mnou nikto neprehovorí. Zjavne som sa mýlila.