Ty si môj maznáčik | SK | Dokončené

Pripravený?

Volám sa Shiro a mám 15 rokov. Som maznáčik a som vlk albín. Ešte stále neviem kto bude môj pán. Nikto si ma totiž ešte nevybral. Mám trochu strach. Neviem ako to zvládnem

O 5 dní

Ráno som sa zobudil na zvuk zvončeka od dverí. Tak som počul hlas.

,,Dobré ráno, chcel by som si vybrať jedného maznáčika prosím."

Okolo postelí sa prechádzal stredne vysoký chlap, asi 22 ročný. Obzeral si každého dôkladne ale pri mne sa zastavil. Potom sa otočil a povedal.

,,Tak prosím, vybral som si. Vyberám si tohto albína."

Srdce sa mi rozbúchalo. Bol to celkom dobrý pocit. Ani som sa nenazdal a už som sedel na zadných sedadlách auta s obojkom na krku. V tom auto zastavilo a z predu sa otvorili dvere. Muž vystúpil a otvoril zadné dvere auta. Vystúpil som. Stál som pred veľkou vilou s obrovským bazénom. Bola obrovská.

Vošli sme dnu. Zložil si veci a mne ukázal kde budem spať. Prišli sme k veľkej izbe. Otvoril dvere. Bola to obrovská izba a dvoma posteľami. Pán ukázal na posteľ úplne pri dverách.

,,Tu budeš spať. Prosím zlož si veci v tejto skrini."

Ukázal na veľku skriňu pri stene.

Keď som si vybalil veci, pán na mňa pozrel ako na lásku na prvý pohľad. Pomaly sa začal ku mne približovať. Ja som začal cúvať až dokiaľ som sa nedostal k stene. Pritisol som sa k nej z celej sily. Pán stále pomaly kráčal ku mne. Keď konečne došiel ku mne, uprel na mňa vážny výraz, ľavú ruku si oprel o stenu aby som nemohol utiecť.

,,Urobíme to takto. Teraz mi povieš tvoje meno a potom mi splníš môj príkaz, ktorý ti zadám."

,,A-áno"

Zalial ma strach.

,,Dobrý chlapec"

,,V-volám sa S-Shiro"

,,Ja som Nico. Teraz mi splníš môj príkaz. Zviaž si oči a sadni si na posteľ."

Začal som sa báť ešte raz. Vedel som že ma ešte bude čakať mating ale nepredstavoval som si to takto. Bol som v šoku ale musel som to urobiť. Ináč by ma čakal trest. Vzial som si šatku zo skrine a sadol na posteľ. Potom som len cítil jemné hýbanie postele a potom teplý dych pri mojom uchu.

,,Pripravený?"

Cítil som ako mi chladné ruky vyzliekajú tričko. Nebránil som sa, lebo som sa bál. Ale väčší strach som mal z toho čo ma čaká.

Zobudil som sa ráno len v spodnom prádle. Pamätal som dosť dobre čo sa večer udialo. Nechcel som na to myslieť. Keď som sa snažil vymazať to celé z hlavy, Nico/pán sa zobudil. Bol som trochu podráždený a vôbec som teraz nemal naňho chuť.

,,Dobré ránko, Shiro!"

Bol som ticho.

,,To ťa hádam takto podráždil ten včerajšok?"

Prikývol som.

,,Aha...tak aspoň choď zrobiť raňajky."

Postavil som sa a šiel som hľadať kuchyňu. Bola hneď vedľa haly. Pristúpil som ku chladničke. Otvoril som ju. Bola plná jedla. Po asi pol hodine som na stôl v hale vyložil jednu praženicu a jeden malý šalát. Nemal som veľmi veľkú chuť do jedla.

,,Jedlo je hotové!!"

Asi 2 minúty po tom čo som zakričal, Nico/pán zišiel po schodoch dole. Sadol si za stôl a pustil sa do jedla. Ja som opatrne odsunul stoličku a pustil sa do môjho šalátu.