Ty si môj maznáčik | SK | Dokončené

"pervert"

Neviem prečo ale veľmi ma neprekvapovalo že mi to povedal. Už len podľa toho ako sa predtým správal, som to mohol čakať. Bol som len viac a viac červený. Vyzeral som ako paradajka. Videl som že Nico si to veľmi nevšíma. Ešte že tak.

Vošli sme do bytu a šiel som rovno do spálne. Ľahol som si na posteľ a snažil sa nemyslieť na to čo sa dnes stalo. Na Nica a ten jeho pohľad. Na seba, červeného ako paradajku. Snažil som sa to vymazať. Vtom Nico prišiel ku mne a ľahol si vedľa mňa.

,,Chcem byť chvíľku tu. Vedľa teba. Poďme sa trochu porozprávať."

,,No tak dobre. Môžeš začať."

,,Tak dobre...Ou, už to mám...Povedz mi úprimný názor na mňa."

Vrhol na mňa úprimný pohľad.

,,Takže... Si milý, zábavný ale menší pervert. Je s tebou zábava, ale len do doby keď tu "hru" nezačneš brať až veľmi vážne. Takže tak. To je všetko."

,,Aha...tak podľa teba by som mal byť menší pervert?"

Usmial sa. Jeho úsmev mi dodal energiu.

,,Áno...tak nejak."

,,Tak dobre... Pokúsim sa to napraviť."

Usmial sa ešte viac. Bol...pekný keď sa tak usmial. Usmial som sa aj ja na neho. Potom som otočil hlavu na dvere.

,,Môžem sa ísť pozrieť dole?"

,,Jasné... Ani sa nemusíš pýtať."

Zliezol som z postele a otvoril dvere. Vyšiel som von z izby, zišiel po schodoch a pozrel sa do haly. Zahliadol som skrinku s dvomi poličkami. Obe boli zaplnené knihami. Prišiel som bližšie. Boli tam napríklad Pán prstenov, hobbit, hunger games... Toľko kníh. A takých zaujímavých. Zrazu som za sebou počul kroky a potom Nicov hlas.

,,Vidím, že ťa tie knihy zaujali. Keď chceš, vezmi si jednu. Aj tak ich nečítam."

Vzial som do ruky Pána prsteňov. Poďakoval som Nicovi a utekal hore. Ľahol som si do postele, otvoril knihu a začal čítať. Bolo to naozaj zaujímavé.

O asi pol hodinu som knihu zavrel, utekal k Nicovi, ktory sedel v hale na gauči a sledoval televíziu.

,,Smiem ísť von na dvor?"

,,Jasné. Upaľuj von. Ale môžeš byť len tu na dvore. Nikam inam, inak uvidíš!"

Znel tak...starostlivo. No nič. Otvoril som dvere a vybehol von. Prišiel som na dvor a stál som tam s otvorenými ústami. Bolo to úžasné. Hojdačka, nádherná záhrada plná kvetov, stromy, dlhý chodník, ktorý viedol cez celú záhradu, malé jazierko, nádherná zelená tráva, malá chatka. Bolo ťažké neísť tam. Kútikom oka som sa pozrel na okno či ma náhodou nesleduje Nico. Áno. Bol tam. Stál na okne a pozoroval ma ako som si obzeral celý dvor. Všetko som si prezrel s úžasom. Potom som sa zase pozrel na Nica. Jeho úsmev žiaril tak, že to bolo vidno až na koniec ulice. Žiarili mu aj jeho veľké, zelené oči. Žiarili ako slnko.

Behal som hore-dole po dvore dokiaľ som sa neunavil. Tak som si trochu oddýchol a šiel som dopredu. V predu bol chodník, ktorý viedol od dverí až na cestu k autu. Okolo chodníka boli zasadené rôzne kvety. Trocha ďalej od chodníka bol obrovský bazén. Prišiel som bližšie a zacítil príjemnú vôňu chlóru. Pozrel som do vody. Nevyzeral byť veľmi hlboký. Na kraji som si všimol ceduľku, na ktorej bolo napísané:

,,1 meter"

Rozutekal som sa dovnútra. Nico mi otvoril dvere.

,,Čo tak skoro?"

,,Neviem. Nejak ma to prestalo baviť. Chcel som byť dlhšie s tebou."

Môj úsmev ho potešil. Bolo to vidno, pretože mi ten úsmev opätoval. A bol ešte väčší. Vždy keď sa Nico usmial, zažiarili mu oči. Teraz mu doslova svietili. Bolo vidno že sa mu páčim. Neveril som tomu. Veď predsa sa nemôže zamilovať pán do maznáčika. Alebo môže? Veľmi som to chcel vedieť ale nechcel som sa ho to teraz pýtať. Možno neskôr. Pri...inej príležitosti.

,,Čo chceš teraz robiť? Neideme si niečo zahrať? Napríklad Monopoly?"

,,Jasné! Poďme!"

Vytiahol Monopoly a začali sme hrať. Po asi 45 minútach sa nám už veľmi hrať nechcelo. Odložili sme všetko na svoje miesto a pozrel som sa na hodiny. 22:00. Už najvyšší čas ísť do postele. Vyšľapal som hore po schodoch, otvoril dvere, vošiel dnu, vytiahol zo skrine staré tričko a kraťasy, obliekol som si to a ľahol si do postele. Tak si do postele ľahol aj Nico.

,,Dobrú noc!"

,,Aj tebe!"

Nico zaspal rýchlo. Ja som nevedel spať. Neviem prečo. Nakoniec som zaspal až niekedy o 1:00.