Ty si môj maznáčik | SK | Dokončené

,,si zlatý... páčiš sa mi"

Chvíľu som len tak sedel snažiac sa vychutnať si ten moment. Keď Nico zrazu vstal a chystal sa odísť z izby.

,,Nechoď!"

,,Prečo nie?"

,,Chcem ťa tu mať dlhšie. Pri sebe."

,,Aha."

Opäť si sadol ku mne.

,, A vlastne, koľko máš rokov Nico?"

,,25"

Čože!? 25!? On má 25!? Vyzerá tak na 19!

,,Ou. Vyzeráš na 19."

Zasmial sa.

,,Haha. To mi vraví každý. A ty? Koľko máš rokov? Neviem či som sa na to nepýtal už predtým, ale keď hej tak som zabudol."

,,Ja mám 15."

,,No... vyzeráš byť starší."

,,Hej? O koľko?"

,,Tak 1 alebo dva roky."

Zasmial som sa aj ja. Je vtipný.

Ráno keď som sa zobudil tak som si vspomenul:

*Doriti! Onedlho dostanem heat! Čo mám robiť!? Mám to povedať Nicovi!? Doriti! Ja neviem! Nemám ani partnera!*

Rozhodol som sa že zobudím Nica.

,,Nico! Nico! Vstávaj!"

,,No? Čo sa deje?"

,,Práve som si vspomenul! Veď onedlho dostanem heat!"

,,Ach jaj. Nemáš partnera. To chápem. Je to problém. Ale veď vieš čo? Nikto nepovedal že tvoj partner nemôžem byť ja."

,,Č-čože? Ty? Ale síce. Máš pravdu. Nikto to nepovedal."

ČOŽE!? NICO!? PARTNER!? JA NEVIEM!!
Aj keď...nemám na výber. Bude to musieť byť on. Už len počkať kým to všetko príde. Nemám sa naozaj na čo tešiť.

,,Tak to bude teda...zábava."

Zasmial sa.

O mesiac neskôr

,,Nico?"

,,Áno?"

,,Poďme von."

,,Hmm...tak fajn. Ale! Budeš len pri mne a nikde inde! Rozumel si?"

,, Áno, áno. Rozumiem."

,,Hih. Dobrý chlapec."

Postrapatil mi vlasy. Od tej nehody ma nechce pustiť od seba ani na krok. Naozaj mu na mne záleží.

Vyšli sme z vily. Ten príjemný vánok mi chýbal. Celú dobu som bol totiž vo vnútri. Bol nádherný slnečný deň. Akurát okolo prechádzal Joel.

,,Joel! Ahoj! Ako sa máš?!"

,,Ou! Ahoj Shiro! Ahoj Nico!"

Dobehol ku mne.

,,Mám sa dobre, ty sa chváľ."

,,Ujde to."

Po asi polhodine rozhovoru sme išli na zmrzlinu. Nico mi kúpil čokoládovú príchuť. Keď som ju dojedol vo vnútri som zacítil divný pocit.

*Žeby?*

Ale nie! Len toto teraz nie!
Dostal som heat!
Prečo teraz!?
Prečo dnes!?

,,Nico...?"

,,No?"

,,Joel, ospravedlníš nás nachvíľu?"

,,Áno, určite."

Odišiel.

,,Nico...doriti..."

,,Čo sa deje?"

,,Ja...mám heat!"

,,Čože!? Musíme ísť hneď domov!"

Dobehol Joel.

,,Som tu."

,,Joel, počuj, musíme sa ponáhľať domov. Prosím pôjdeš?"

,,O jasné Shiro. Určite. Tak maj sa!"

Rozutekal sa preč. My sme sa medzitým ponáhľali domov.

,,Nico? Naozaj to chceš?"

,,Prečo by nie? Rád pomôžem."

,,Aj v takejto nadržanej situácii?"

,,Áno. Rob čo musíš. Ja si to aspoň s tebou užijem."

Usmial sa. Ja som bol čím ďalej, tým nadržanejší. Nakoniec sa Nico začal pomaly vyzliekať. Aj ja. Opatrne a neisto. Ale čo už. Musel som.

Nico ma stiahol do postele. Pozrel na mňa a pomaly mi dával dole boxerky. Bol si taký...istý.

,,Si zlatý...páčiš sa mi."