Posledný deň na chate. Mala som zvláštne pocity. Bola som skľúčená z toho že tých to ľudí už neuvidím. Možno. "Po prvé sa poznáme len týždeň po druhé ho už možno nikdy neuvidím" prosto som odpovedala na Natinu otázku. "A Katie tiež" sklonil som hlavu. Zmätene sa na mňa pozrela a začala sa smiať ako zmyslov zbavená. Prepychla som ju pohľadom a zároveň v nich svietila otázka co jej prišlo také smiešne. "Jaaaj. Ty trdlo" naozaj ma nazvala trdlom "najbližšie ich uvidíš zajtra v škole. Katie z druhej triedy a Noah s Lucasem sú Coleovi spolužiaci" dlaňou som si buchala po čele a vtedy mi to došlo. Katie bola ta "nová" síce prišla už v septembri ale ja jediná som nemala náladu sa s niekom zoznamovať. Hovorili o jeje živote ako žije a podobne že som si myslela ze bude z jednou z nich. Arogantná namyslená... Ale ona bola iná. Proste už je v mojom živote a som rada. Baby sa zase vrátili k téme Noah verzus Lucase. Noah bol len kamarát. Rovnocenný. Lucase poznám ledva týždeň nemôžem ho milovať. ALE MILUJEŠ. Hovorilo mi moje svedomie. Nemilujem. Vážne som sa hadala so svojím svedomím. Som totálny cvok. ktoré trepe blbosti. KEBY NEMÁŠ MŇA. SVOJE SVEDOMIE. NIKDY BY SI SI NEPRIZNALA MNOHO PRAVD. hádam sa so svojím svedomím? Vlastne sa hádam sama so sebou. S mojej "hádky " ma prerušila Katie ktorá má ťahala dolu. Nemilujem ho. Opakovala som si dookola cestou po schodoch. Ale keď som ho uvidela mi skoro sánka spadla. Vlasy mal krásne rozlietané na všetky strany. Usmieval sa. Bol na zožratie. Stal tam len v šortkách pričom sa mu krásne rysovali tehličky. Musela som si kusnúť do spodnej pery.
....
Obliekla som si čierne bikiny a posadila sa na útes pod ktorým bolo úplne tiché more. Držalo sa v jednej rovine a krásne odrážalo veci blízko seba "nemala by si byt tak blízko" ozvalo sa za mnou. Noah. Pristúpila som k nemu bližšie "a co by sa mi mohlo stať" hovorila som ironicky "toto" povedal a zdvihol ma na ruky. Smiala som sa ale to som nevedela čo chce urobiť. Hupol sa na lane presne nad morom sa pustil. A padali sme. Priťiahol si ma bližšie. "Zabijem ťa " kričala som na plné pľúca. Zasmial sa. "ak má netabije ten pád tak máš na to právo" spanikatila som. Ešte nemôžem. Moju paniku prerušil pád do mora. Klesali sme chvíľu. Mne to ale pripadalo večnosť. Myslela som si ze sa už nikdy nevynorím. Tiché more zrezu ožilo a okrem veľkeho výbuchu ktorý spôsobil nás pád sa ešte stále vlnilo
........
Nikdy som neverila že niekdy poviem ze som rada za ten otravný hluk. Z domu som vyšla ešte pred siedmou.
....
Za chvíľu už bude osem a Lucase nikde. Zrazu som ho zazrela. Usmial sa na mňa a rýchlym krokom sa približoval.
Omyl...
Nešiel vôbec ku mne ale k babe za mnou s dlhými hnedimi vlasmi. Vidvohol ju na ruky a pobozkal. Už som pochopila prečo bol sklamaný z toho co spravil. Lebo má priateľku. Do očí sa mi hrnuli slzy. Neviem prečo. Veď medzi nami nič nebolo. ALE MOHLO. ozvalo sa moje svedomie. Zmiznú volal ta niekto PRIDEM VŽDY KEĎ MÁŠ KRÍZU A POTREBUJEŠ MA AJ KEĎ SI TO NEPRIZNÁŠ ALE MÁM PRAVDU. už len to mi chýbalo. Začať sa hádať so svojím svedomím. Opäť. Som úplný cvok? Nie. Drgol do mňa profesor a tak ma vrátil do reality "zvonilo. Do triedy " nenápadne som sa snažila votrieť na hodinu. Podarila sa sadla som si do poslednej lavice. "... čiže môže té sa tešiť na maturitný ples"dopovedla starší profesor "o čom básnil" spýtala som sa Nat, ktorá mi všetko vysvetlila.
LUCASE
Bozkal som ju. Pozrela sa na mňa ze začo "za to že ťa mám" usmiala sa a dala mi vášnivý bozk "Neli. Si pre mňa všetkým a proste veľa pre mňa znamenáš. A strašne ťa Ľúbim" vyznal som jej lásku ako nikdy predtým "Nejdeš ma požiadať o ruku" zasmial sa. Pokrútil som hlavou. Začali sme sa smiať. Pritulil som si ju k sebe.
.....
"Naš vlastný. Je nádherný" hovorila a oči jej len tak žiarili. "a tá posteľ. Je božská " okomentovala všetko "Mali by sme ju pokrstiť" navrhol som a pobozkal ju. Zahryzol som jej do spodnej pery. Mali sme menšiu predohru ktorú ona milovala. A potom sme šli na vec. Zaspala pokojne v mojom náručí.
...
Stála pri skrinkách a zhovárala sa s Nat. Keď ju vidím začnem pochybovať o mojom vzťahu s Neli. Keď som vedľa nej mám sto chutí ju pobozkať. Nevnímam nič len ja a ona. Ale toto iste cítim k Neli. Nie tak silno ale je to tam. A Liv môže byť len nejaké pobláznenie. Aj keď cítim ako keby náš vzťah s Neli zachraňoval tvoril a bol len sex.
LIV
Stál tam a pozeral sa na mňa. Áno na mňa. Pre istotu som sa poobzerala či tam nie je ona. Snažila som nepozerať jeho smerom. Zachránilo ma zvonenie, ktoré tak nenávidím. Ale teraz ma zachránilo asi ho začnem milovať. Zasmiala som sa nad vlažnou myšlienku. Aké úbohé na až trápne. Nat sa na mňa spýtavo pozrela. Len som kyvla rukou a už sme vošli de veľkej triedy. Sadli sme si niekde do siedmeho radu. "Tak, že milý piataci a štvrtáci ktorý sa rozhodli maturovať ten to rok. Čakajú vás... " ďalej som nepočúvala. Zapla som si hudbu a vošla do vlastného vesmíru. Len ja a Hudba. A nič viac. "... Vidíme sa o tri týždne na Maturitnom Plese" dokončil profesor. Prvá som vytrielila z triedy. "Mame problém" povedala Nat keď ma dobehla
"To máme. Nemám ísť s kým na maturiťák"
"To je ten najmenší problém
Katie sa rachla do Colea" vybehla na mňa ako keby to bola pohroma. Vlastne to bola pohroma nie až taká ako ju brala Nat ale nič dobré to neveštilo. "Vie vôbec o tom aký je" spýtala som sa po chvíli mlčanie. "Pochybujem o tom keď o ňom básní ako o nejakom gentelmanovi" zasmiali sme sa pri predstave Colea ako gentelmana. "Ako to ze nemáš ísť s kým. Lucase ťa nepozve " ako by o ničom nevedela. Nemala som sa chuť rozprávať. "Hej. Na niečo som sa pýtala" kričala po mne "je zadaný" vyštekla som na ňu. Do očí sa mi hrnuli slzy. Chcela som povedať ze nech nehovorí že o ničom nevie. Nič som ale nepovedala bolo vidno ze to bolo aj pre ňu novinka. Už som plakala. Pridala som do kroku. "Čo bude s Katie? " opýtala sa ma Nat keď ma opäť dobehla. "Nič. Pozve ju niekto iný a ona zabudne" povedala som pričom si utierala slzy do rukáva "ťažko. Všetkých odmieta" Odomkla som dvere a surovo ich zabuchla pred Nat. "Cole" zakričal som nahnevane a už som brala schody po dvoch. Rozrazila som dvere dokorán. Pristúpila som k nemu bližšie. Z očí mi sršal hnev "Pozveš Katie na Maturiťák. Ale nič viac sa nestane. Žiaden bozk alebo neoco viac. A už vôbec jej nezlomis srdce. Rozumieš" dávala som dôraz na všetko co som mu hovorila. Videl ze nie som v nálade a tak radšej poslušne prikývol. Vedel dobre co ho som schopná v tejto nálade. Vošla som do kúpeľne a spustila na seba prúd vody. Nič som nerobila len tam tak stála a umývadlá zo seba všetok hnev. Zrazu som začula klopanie na dvere. Ktoré neprestávalo. Haló nepôjde tam nikto. Hovorila som si sama pre seba. Dala som na seba len osušku a šla otvoriť. S úmyslom vynadať dotycnej osobe.
Otvorila som.
A uvidel ho..Nová časť na svete ❤️❤️
YOU ARE READING
Zabudnutá
Roman d'amournevie ako sa má cítiť. raz je rada,že pozornosť rodičov je upätá na jej súrodencov ale tiež by ju rada mala. ale je to možné ked po dome beha dalších 19 deti jej rodičov. Liv je rada,že o nej vôbec vedia, ale všetko sa môže zmeniť