Bez pomoci

Platňa

Keď nás Kathrine všetkých prehliadla a ošetrila, bola už noc. Utáborili sme sa v zachovalej izbe. Musela patriť nejakemu fanúšikovi Freda Merkuriho, lebo steny boli polepené jeho plagátmi. "Páni, konečne niekto, kto má rovnaký vkus na hudbu ako ja." Zaškeril sa Daniel, zatiaľ čo prehľadával drevené skrinky pozdĺž stien. "Pozrite ľudia!" Našiel obrovské platne do gramofónu. "Super, môžeš sa z toho najesť." Zamrmlal Nick. Daniel si ho nevšímal a pohrabal v ďalšej skrinke.Vytiahol jedlo. "Aha čo mám!" V ruke držal čipsi a chrumky. Každému hodil jeden balíček. Dostala som čipsi.
"Nechceš si vymeniť?" Nahol sa ku mne vyškerený Adam. "Ani nie." Usmiala som sa.
"Jedzte." Poradil nám Adrien. "Dnes už asi nič iné nedostanete."

Nick nám priniesol deky. Boli iba štyri a nás bolo šesť. "To nemyslíš vážne." Kathrine naňho zdvihla jedno obočie. Nick pokrčil ramenami. "Viac ich tam nebolo." "To určite."zdvihla sa a išla sama. "Ona mi neverí?" Pozrel sa na nás Nick nevinne. "Asi nie." Neubránila som sa úsmevu.

O chvíľu sa Kate vrátila z náručou plnov perín, otočila sa a šla nazad. "To si zo mňa robíš srandu nie?!" ozval sa Nick. Ani sa nenamáhala s odpoveďov a po ďalšej chvíli sa vrátila s tým, že nech ideme radšej tam. "Ani sa mi to neoplatí nosiť!" Vrhla nahnevaný pohľad snerom k chalanom. "Vraj nič iné nieje!" Je tam celý sklad!" Štvorlístok na ňu hľadel ako obarený. "Hneď za stromami je celý ďaľší napoly zbúraný komplex! To ste si o tom tábore vážne nič nezistili?! Mali tu kurty, lukostreľbu, izby, bazén, kapacita 150 ľudí!" Chalani po sebe vrhali stiesnené pohľady. "Bol to nádherný tábor! A..." vzlykla "Ja som vážne nečakala, že skončí takto." Danielovi asi prvému došlo, čo sa vlastne deje, a objal Kate okolo pliec. Niečo jej zašepkal do ucha, ona sa na neho nešťastne pozrela a pokračovali sme cez úzky pás lesa ďalej, k hlavnej časti stavby.
Daniel so sebou vliekol aj tie platne. Vážne netuším, na čo mu budú. Kathrine sa nemýlila. Pred nami bola polozrúcaná budova, aj s bazénom. Chalani len vyvaľovali oči. Kathrine zastavila pri okne. "Tadiaľto." ukázala nám. "Niesú tu aj dvere?" Zaújimal sa Adam. Ukázala za roh budovi. "Ale sú zamknuté." Adrien podišiel k dverám a skusmo na ne zaklopal. "Možno ich vyvalím." Potom do nich kopol. Dvere sa ani nepohli. Adam sa na neho vyškeril. "Ja to zvádnem." Vyhrnul si rukávy a kopol do nich. Tiež sa mu to nepodarilo. "Čo to...?!" Zarazene sa na ne pozeral. Potom za zamyslel a zatváril sa sebavedome. "Sú z betonu." Adrien pokrútil hlavou. "Nezneli by tak duto." Adam pokrčil ramenami. "To je jedno." Daniel podišiel k dverám. "Skúsim to aj ja."
S Kathrine vyvaľovali oči na štyroch chalanov, (Nick sa k ním pridal tiež) ktorý sa pokúšali vykopnúť dvere. "Sú oni normálny?!" Pozrela sa na mňa Kathrine. Pokrútila som hlavou.

Potom mi niečo napadlo. Podišla som ku štvorlístku. Práve sa Nick pokúšal vyvaliť dvere a skoro ma kopol. "Davaj pozor!" Zhúkol.
Zohla som sa a zdvihla som rohožku. Presne, ako som si myslela, pod ňou trónil veľký kľúč. Zobrala som ho do ruky. "Tadá!"
Prekvapene na mňa civeli. Prvý sa spamätal Adrien, zobral mi kľúč a odomkol dvere. Otvárali sa dovonku. Vnútri bola nazhromaždená kopa nábytku, a zabraňovala nám vstup dovnútra. "Tak preto sme sa tu nemohli dostať." Žasol Nick. "Zrejme obrana proti útoku." skonštatoval Adrien a kývol hlavou k oknu, pri ktorom stála Kathrine. Tá sa naňho s nevinným úsmevom otočila. "Ooo, takže nakoniec aj tak všetci pôjdu oknom? Nemali by sme radšej skúsiť ešte nejaký iný tupý spôsob?" Ten si ju však nevšímal.

Prešli sme cez okno. "Nemáte niekto baterku?" napadlo mi. Adam vytiahol z vrecka potlčený mobil a hodil mi ho. "Ak ti to pomôže." Zasmial sa. Opatrne som ho chytila, a prezrela som si ho. Obrazovku mal celú rozbitú, a nedal sa ani zapnúť. Hodila som ho Adamovi naspäť. "Nemá niekto iný mobil?" Z nádejou som sa pozrela po ostatných. Chcela som vytiahnuť svoj, ale bo vrecku som ho nemala. "Do riti." zamrmlala som. Všetci vytiahli potlčené mobili, až na Daniela. "Prečo si nám to nepovedal skôr, ty pako!" Nakričal po ňom Nick. Kathrine sa na neho zamračene pozrela. "Možno zabudol. Ani ty si si na mobil skôr nespomenul. Hlavné je, že sme na to prišli. Môžme zavolať rodine!"
Daniel stále hľadel do zeme až napokon precedil pomedzi zuby. "Nemám kredit."

Chvíľu bolo ticho.
Vážne dlhú.
"No... aha..."ozval sa opatrne Adam nakoniec. "A svetlo má?"spýtal sa z nádejou. Daniel mu venoval bolestný pohľad a podal telefón. Ten sa naň pozrel a z pohľadom plným pochopenia ho vrátil. "No?" Nevydržala som. "Má 10%." Oznámil Adam. "Pomocné svetlo nebude."
Kate sa trpko pousmiala. "Ale bude. Počkajte tu. Adrien ty so mnou." vyskočili von oknom. Prekvapilo ma, že nič nenamietal.
Po chvíli sa vrátili a Ad niesol baterku. Nick vyvalil oči: "Kde ste ju zobrali?!" "S unifomy SBS-kára." Vysvetlila Kate. Došlo mi, prečo chcela Adriena zo sebou. Asi sa jej tiež nechcelo oberať mŕtvoly. "Super." Povedala som. "Tak si poďme nájsť niečo pod zub nie? Z tých čipsov som sa moc nenajedla."