Bez pomoci

Bazén

Zobudila som sa na kroky okolo. Kde to som? Chvíľu som nechápala, čo robím v úplnej tme na nepohodlnom matraci.
Postupne sa mi však vracala pamäť. Spomenula som si na vedúceho s podrezaným hrdlom. Zaborila som hlavu do matraca, aby nikto nepočul že znova revem.
Moji spolužiaci sú mŕtvy. Všetci z tábora sú mŕtvu. Ja žijem...
Prepadli ma výčitky svedomia. Prečo som práve ja musela prežiť, keby prežila Sally, alebo Alex...

S takýmito myšlienkami som zaspala. Zobudila som sa až keď sme mali mať hliadku. Nick so mnou mlčky potriasol a podal mi hodinky. Na prstoch mi ukázal 3, ako 3 hodiny. Hneď som pochopila.
Kathrine zobudil Daniel. Sedel nad ňou, ako princ z rozprávky. Tí dvaja by sa vážne mali dať dokopy.
Zrazu som si uvedomila, čo vlastne máme urobiť, a odtiahla som som si prikrívku.

Vonku našťastie nebolo chladno. Na oblohe žiarili hviezdy. Kate sedela vedľa mňa, a podrobne očumovala jeden šuter. Nechápem ako ju to mohlo zaujímať. "Pozri na toto." Ukázala mi ničím nezaujímavú hrudku sutiny. "M-hm, pekné." Zdvihla jedno obočie "Fajn, a teraz si to pozri poriadne." Keď chce, vie byť niekedy vážne neodbytná. Znova som sa naň pozrela, a tentoraz som si dala záležať, aby to nebolo len na pár sekúnd. "Naozaj zaujímavý... šuter." Uškrnula sa. "Otoč ho!" Otočila som. Z druhej strany na mňa vykúkala menšia farebná hrudka zavŕtaná v tej druhej. "Keška!"

Urobila som pravidelnú obchádzku okolo nášho útočiska. Nebola už taká tma, ako keď sme začali s Kate strážiť, ale aj tak som si zobrala baterku.
Prechádzala som okol bazéna plného mŕvol. Asi slúžil ako zákop. Neúspešne. Pozrela som sa na opačnú stranu a potkla som sa o koreň, ktorý trčal zo zeme.
Skoro som doň spadla. Ležala som roztiahnutá na hneď vedľa neho. "Uf, ešteže tak." Povedala som si sama pre seba. Postavila som sa a chcela som ísť ďalej. "Počkať, kde... baterka!" V rukách som ju nemala. Začalo mi dochádzať čo sa stalo. Dúfala som, že baterka bude niekde okolo mňa na zemi, ale ako som si myslela, nebola tam. "Nie, nie a nie!" Skríkla som. Už som naisto vedela, kde ju nájdem.
Opatrne som sa nahla nadbazén. Mŕtvolný smrad mi hned udrel do nosa. "Fuj." Rýchlo som odvratila zrak a snažila som sa pľúca naplniť kyslíkom. Z ruky som si dala dole šatku, a previazala som ai ju ako kovboj cez tvár. Toto by malo zabrať. Znova som sa nahla nad bazén. Šatka trochu tlmila ten zápach.
Baterka bola naspodku bazéna. Nechcela som budiť chalanov, aby ju zobrali. A Kate by mi ju zrejme nepodala. Cíti rovnaký odpor k mŕtvolám ako ja. Nechám ju tam. Preblesklo mi hlavou. Ale hneđ som túto myšlienku zavrhla. Čo by som povedala ostatným?
Musela som ísť pre baterku sama. Zliezla som po rebríku na okraji. Bola na kope mŕtvol asi tri metre odo mňa. Urobila som jeden krok a skočila som nejakej žene na hrudník. Nepríjemne to puklo, až spod nej vyliezol kúdol zažltnutého vduchu. Asi som jej zlomila zopár kostí. Otriasla som sa. Teraz bola baterka asi dva a pol metra odo mňa. Ďalšími dvoma krokmi som zlomila asi niekomu nohy.
Natiahla som sa po ňu. Šatka mi spadla. Pľúca sa mi naplnil taký puch, až mi vyhŕkli slzy. To som už nevydržala. Naplo ma, a vyvracala som svoju skromnú večeru. Natiahla som sa po baterku a snažila sa ignorovať páliace vyrážky na rukách. Čo? Vyrážky?! Zdesene som si prezrela ruky. Mŕtvoly smrdia hrozne, no toto len zápach rozhodne nedokáže. Rozkašľala som sa. Opatrne som sa dotkla zžltnutej hrudky. V tej chvíli mi došlo čo sa deje.
To puknutie neboli hrudné kosti.
Som v riti.
Chlór.